Projekt francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na hlbšiu integráciu v rámci eurozóny má svojich priaznivcov aj odporcov. Je však očividné, že práve spolok krajín platiaci eurom je základom pre ďalšiu integráciu.
Kto zostane mimo a prečo? Túto dilemu rieši aj Slovensko. To síce je v eurozóne, ale jeho susedia z visegrádskej štvorky nie. A z toho vyplýva istá dávka neistoty. Pre Slovensko je V4 stále dobrým nástrojom, ako sa presadzovať v politike EÚ, ktorá si vyžaduje hľadanie partnerov. Zároveň má však Visegrád očividné problémy. Partneri sa vo V4 vzájomne nekritizujú. Preto Bratislava skôr čaká na to, čo z Varšavy, Budapešti a Prahy príde.
Česko už dnes a zajtra čakajú voľby. Podľa prieskumov ich vyhrá hnutie ANO Andreja Babiša. Pri rozdrobenosti politickej scény a euroskeptických postojoch sa nedá očakávať, že Česko bude v dohľadnej dobe ochotné a schopné zásadnejším spôsobom ovplyvňovať európsku politiku.
"V Česku je krstným otcom euroskepticizmu Václav Klaus. A strany ako ČSSD a TOP 09, ktoré pokladajú EÚ za dobré, nedokázali Čechom vysvetliť, prečo to tak vlastne je,“ pripomenul pre Pravdu český politológ Jan Charvát.
"Sociálna demokracia, alebo aspoň premiér Bohuslav Sobotka a volebný líder Lubomír Zaorálek, hovorí, že Česko má byť v jadre únie, aby mu neušiel vlak. Ale ešte nedávno ČSSD na to netlačila. Sociálni demokrati akoby sa báli, že by im to mohlo poškodiť u voličov,“ pripomenul aj Vladimir Bartovic, šéf Inštitútu pre európsku politiku Europeum.
Podobný problém je s Maďarskom, ktoré na jar čakajú voľby. Budapešť má už teraz problém s Európskou komisiou a Viktor Orbán na ňu nevyberaným spôsobom útočí. Maďarský premiér už úplne prebral konšpiračnú rétoriku extrémnej pravice, ale aj ľavice, keď hovorí o tom, ako Brusel riadi finančník a filantrop George Soros.
Bude z Orbána pragmatik?
"Orbán je zmesou nacionalizmu a snahy o udržanie moci. Hľadá vonkajšieho nepriateľa,“ pripomína Bartovic. Je očividné, že pred spomenutými voľbami sa na maďarskej rétorike nič výrazné nezmení a mnohé snahy o prehĺbenie integrácie bude Budapešť skôr ignorovať alebo priamo kritizovať. Otázkou je, či bude Orbán po hlasovaní, ktoré s veľkou pravdepodobnosť vyhrá, smerom k EÚ flexibilnejší a pragmatickejší.
Rovnaký prístup ako od Maďarska sa dá očakávať aj od Poľska. "Jaroslaw Kaczynski je fanatik, ktorý vidí svoju víziu v tom, že bude akýmsi mesiášom, ktorý má obrodiť poľský národ,“ myslí si Bartovic.
Samozrejme, Kaczynski nemá oficiálne žiadnu vládnu funkciu a poľskou premiérkou je Beata Szydlová. Ale šéf strany Právo a spravodlivosť drží v rukách väčšinu nitiek moci. Z Varšavy smerom k únii skôr zaznievajú slová o spojenectve národných štátov ako o hlbšej integrácii. Na druhej strane Poľsko ako veľká krajina zostáva významným európskym partnerom.
Podľa Michala Kořana z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov je vzhľadom na situáciu vo V4 dôležité aj to, aký príklad únia nakoniec ponúkne. "Mantinely sú nastavené. Podstatné bude, aký silný bude konsenzus v EÚ,“ povedal Kořan so zreteľom na budúce reformy.