Londýn chce o novom partnerstve vyjednávať čo najskôr, EÚ má však podmienku, aby sa najskôr dosiahla predbežná dohoda o „rozvodovej zmluve“ a troch kľúčových oblastiach. Tie sa týkajú práv občanov EÚ v Británii po brexite, finančného vyrovnania britských záväzkov voči EÚ a budúceho hraničného režimu medzi Írskom a Severným Írskom. „Keďže neexistuje pokrok v žiadnej z troch otázok, hlavne v oblasti finančného vyrovnania, bol by som veľmi prekvapený, keby EÚ zrazu ustúpila,“ povedal pre Pravdu pred dnešným summitom EÚ bez Británie Vladimír Bartovic, analytik pražského inštitútu Europeum.
Európskej komisii a hlavnému vyjednávačovi EÚ Michelovi Barnierovi sa totiž podľa Bartovica podarilo dotlačiť Britániu do úlohy toho, kto závisí od rozhodnutia EÚ. „EÚ rozhodne, či je pokrok v rozhovoroch dostatočný na to, aby sa otvorila ďalšia fáza vyjednávaní. EÚ rozhoduje, či sú britské podklady dostatočné. Inými slovami – Británia je v pozícii oveľa slabšieho hráča za vyjednávacím stolom. Ak by teraz lídri EÚ rozhodli o tom, že napriek stanovisku Európskej komisie otvoria ďalšiu fázu vyjednávaní, tak by o túto výhodu prišli. Podarilo sa to aj vďaka tomu, že udržali jednotu,“ dodal Bartovic.
Fico: V prípade brexitu neexistuje žiadna zhoda v otázke peňazí
Viacerí lídri EÚ vo štvrtok pred začiatkom summitu pripomínali, že od Mayovej chcú vyjasnenie pozícií Londýna najmä v oblasti finančných záväzkov. „Áno, je to o právach občanov a hraničných kontrolách, čo sú stále zložité otázky, ale najmä otázka rozvodového účtu,“ povedal holandský premiér Mark Rutte.
Podobný postoj má slovenský premiér Robert Fico. „V prípade brexitu na jednej strane vítame ďalšie záruky, ktoré poskytuje britská vláda pre občanov EÚ v Británii. Na druhej strane neexistuje žiadna zhoda, pokiaľ ide o peniaze,“ povedal Fico. Hoci nechcel uviesť konkrétne čísla, dvadsaťsedmička má podľa neho s Britániou diametrálne odlišné názory na to, čo by Londýn mal zaplatiť. Podľa nepotvrdených informácií EÚ si rozvodový účet predstavuje na úrovni približne 60 miliárd eur, Británia zatiaľ neoficiálne ponúkla približne 20 miliárd.
Londýn sa chce zároveň čo najrýchlejšie dohodnúť na tzv. prechodnom období, ktoré bude platiť po brexite, kým nebude uzavretá dohoda o nových vzťahoch Británie a EÚ. Lídri 27 štátov EÚ, ktorí v piatok budú rokovať o brexite bez Británie, podľa nemenovaných zdrojov vyzvú na pokračovanie rokovaní tak, aby sa rozhovory mohli posunúť do druhej fázy rokovaní čo najskôr. Či sa v rozhovoroch dosiahol dostatočný pokrok, posúdia v polovici decembra.
Mogherini od lídrov EÚ očakáva, že podporia iránsku jadrovú dohodu
Šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini hlavy štátov a vlád informovala o Severnej Kórei, pričom sa v piatok stretne aj so zástupcom Južnej Kórey. Od lídrov očakáva, že podporia iránsku jadrovú dohodu, ktorá je predmetom sporu pre odpor amerického prezidenta Donalda Trumpa. Európska únia podľa Mogherini plánuje dohodu plne rešpektovať. „Je to kľúčová dohoda pokiaľ ide o bezpečnosť v regióne, ale aj čo sa týka bezpečnosti pre Európsku úniu,“ povedala vysoká predstaviteľka EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Očakáva, že lídri dohodu podporia a vyšlú tak silný signál svetu. Ďalej prezradila, že témou bude aj posilnená spolupráca v oblasti obrany (PESCO), pričom v novembri a decembri EÚ urobí ďalšie kroky k tomu, aby sa PESCO stalo realitou.
Pokiaľ ide o situáciu v Turecku, český premiér Bohuslav Sobotka priznal, že prístupové rokovania neboli v posledných rokoch zrovna rýchle. Dôvodom je aj vnútorná situácia v krajine, hlavne situácia po neúspešnom pokuse o puč budí znepokojenie. Dnešná situácia v Turecku podľa neho hraničí s radou záväzkov, no na druhej strane priznal, že Únia musí s Ankarou udržať strategické partnerstvo. Turecko je totiž pre nás dôležitý partner v bezpečnostne zložitom regióne.
Tusk: Krajiny EÚ zabezpečia fondu pre Afriku peniaze na riešenie migrácie
Štáty Európskej únie zabezpečia, že severoafrická časť únijového zvereneckého fondu pre Afriku bude mať k dispozícii dostatočné finančné prostriedky. Po prvej časti štvrtkového summitu EÚ v Bruseli to povedal predseda Európskej rady Donald Tusk. Európska komisia bude podľa neho zo svojej strany zodpovedať za to, že peniaze pôjdu na zníženie migračných tlakov.
Únijové štáty sa vo štvrtok podľa Tuska zhodli tiež na silnejšej podpore Talianska, ktoré na riešenie migračnej vlny pracuje s líbyjskými úradmi. „Máme skutočnú šancu uzavrieť cestu cez centrálne Stredomorie,“ poznamenal Tusk. Konkrétne výsledky štvrtkového rozhodnutia by podľa neho mali byť viditeľné v najbližších týždňoch.
Summit EÚ má v decembri riešiť reformu únijovho azylového systému
Decembrový summit Európskej únie sa bude zaoberať reformou únijového azylového systému. Novinárom to po prvej časti štvrtkového summitu EÚ v Bruseli povedal predseda schôdzky Donald Tusk. Krajiny o veci neúspešne diskutujú už dlhšie ako rok, podľa Tuska bude teraz cieľom nájsť konsenzus v prvej polovici budúceho roka.
Za bulharského predsedníctva EÚ sa tak štáty pokúsia prekonať terajšie zásadné rozdiely predovšetkým v pohľade na trvalý mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl. Ten komisia do reformy zapracovala ako poslednú možnosť pre prípad, kedy by niektorý členský štát musel čeliť náhlemu prívalu veľkého počtu migrantov. Česko a ďalšie štáty zo stredu a východu Európy podobné riešenie dlhodobo odmietajú.
Európska komisia reformu takzvaného dublinského systému, ktorý upravuje azylové konanie v EÚ, ponúkla v máji 2016. Migračná kríza v roku 2015 totiž ukázala, že súčasné pravidlá nevyhovujú.
Fico: V4 ukázala vo veci kvót jednotu
Aj o migračných kvótach hovorili v predvečer summitu premiéri visegrádskej štvorky (Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska) so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. „V menu bol konsenzus cez kompromis a spoluprácu,“ napísal na sociálnej sieti Twitter Juncker, ktorý štyroch lídrov pozval na pracovnú večeru. Podľa Fica štáty visegrádskej štvorky v otázke migrácie zdôraznili potrebu pracovať v krajinách, odkiaľ migranti pochádzajú. „Aj preto vo visegrádskej štvorke rozmýšľame o spoločnom projekte, napríklad pre Líbyu,“ dodal. Visegrádska štvorka zároveň podľa neho ukázala jednotu a zopakovala odmietavý postoj voči kvótam migrantov. Nielen on, ale aj ostatní podľa neho povedali, že „predstava ucelenej moslimskej komunity je pre nás absolútne neprijateľná“.
Na stretnutí s Junckerom sa hovorilo aj o úprave smernice o vysielaní pracovníkov, ktorú presadzuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. Fico dúfa, že v tejto oblasti, o ktorej sa bude rozhodovať na budúci týždeň na rokovaní ministrov, dôjde ku kompromisu, ktorý by sa týkal prepravcov.