Na jedálnom lístku u Junckera mala V4 jednotu

, , 18.10.2017 20:46, aktualizované: 19.10.2017 08:02

Nevyčleňujte sa, v jednote Európy je sila. Aj takto sa dá vysvetliť pozvanie šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, ktorý v stredu na pracovnej večeri v Bruseli pred summitom EÚ hostil lídrov krajín visegrádskej štvorky (V4).

V pozvánke pre slovenského premiéra Roberta Fica, českého premiéra Bohuslava Sobotku, poľskú premiérku Beatu Szydlovú a maďarského premiéra Viktora Orbána zdôrazňoval Juncker dôležitosť jednoty EÚ, ktorú zaťažujú spory pre migráciu a ďalšie otázky.

„Na menu bol konsenzus prostredníctvom kompromisu a spolupráce,“ napísal po večeri Juncker na twitteri. Na skutočnom menu boli okrem iného srnčie medailónky a čokoládový múčnik.

Chýba komunikácia a vysvetľovanie

Podľa českého štátneho tajomníka pre EÚ Aleša Chmelařa bola diskusia pri večeri otvorená a veľmi úprimná. Zhoda tak panovala napríklad nad tým, že akékoľvek diskusie o budúcnosti únie sa musia odohrávať na formáte všetkých členských krajín bloku. „Aby nebolo postupované spôsobom, ktorý nejaké štáty vyčleňuje,“ poznamenal Chmelař. Zhoda panovala podľa neho tiež na potrebe väčšieho porozumenia medzi východom a západom únie.

„Musíme viac komunikovať v niektorých veciach. Celý rad problematík je z oboch strán otvorený a chýba komunikácia a vysvetľovanie,“ podotkol český štátny tajomník pred novinármi. Preto V4 bude do budúcnosti viac s komisiou hovoriť tak, aby bolo možné lepšie pochopiť argumenty druhej strany. Podobné schôdzky sa tak budú opakovať aj do budúcnosti, povedal.

Podľa Junckerovho hovorcu Margaritisa Schinasa večera mala byť príležitosťou na otvorenú debatu o budúcom vývoji európskej integrácie. Týkať sa mala oblastí, o ktorých Juncker hovoril vo svojej septembrovej Správe o stave EÚ. V nej okrem iného vôbec nespomenul vytváranie tzv. jadra EÚ, teda užšiu spoluprácu niektorých krajín. „Je odhodlaný zabezpečiť, že Východ a Západ si zostanú blízke, a nechce pripustiť vznik treníc,“ povedal Junckerov hovorca.

Prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker...
Prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker (v strede) a lídri Visegrádskej štvorky zľava český premiér Bohuslav Sobotka, maďarský premiér Viktor Orbán, slovenský premiér Robert Fico a poľská premiérka Beata Szydlová. Autor: SITA, Virginia Mayo

Téma azylového systému

Podľa analytika Vladimíra Bartovica z pražského inštitútu Europeum povinnosťou inštitúcií EÚ je snažiť sa dosiahnuť zhodu na úrovni celej EÚ. „Momentálne to, čo visegrádsku štvorku najviac oddeľuje od zvyšku EÚ, je otázka migrácie a reforma európskeho azylového systému,“ povedal Bartovic pre Pravdu.

Aj preto odhadol, že jednou z hlavných tém večere bola reforma azylového systému, ktorou sa bude zaoberať aj zajtrajší summit EÚ. „Európska komisia chce konečne nájsť východisko z nekonečných debát a Juncker tú večeru vníma ako istú šancu posunúť sa v tejto oblasti,“ dodal Bartovic.

Dosiahnutiu dohody v otázke trvalého mechanizmu prerozdeľovania žiadateľov o azyl v prípade krízy však Bartovic veľké šance nedával. Aj dočasné povinné kvóty na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl z táborov v Grécku a Taliansku visegrádske štáty odmietli. Maďarsku, Poľsku a ČR pre neochotu plniť ich hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ. „Ak by schéma zostala povinná, tak to podľa mňa nemá šancu. Navyše V4 by v tomto mohla získať nového spojenca – Rakúsko,“ pripomenul Bartovic.

Rakúsko ako ťažký partner

Budúci rakúsky kancelár Sebastian Kurz, ktorého ľudovci zvíťazili v nedeľných parlamentných voľbách, stavia svoju politiku najmä na obmedzení migrácie, podobne ako jeho potenciálny koaličný partner krajne pravicová Slobodná strana Rakúska. Šéf krajnej pravice Hans-Christian Strache podľa agentúry Reuters zas povedal, že Rakúsko by sa mohlo pridať k visegrádskej štvorke, ktorá je proti migračným kvótam.

Potenciálna rakúska vládna koalícia zložená z ľudovcov a krajnej pravice by bola ťažkým partnerom aj pre ďalšiu vládu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý nateraz najvýraznejšie presadzuje reformu eurozóny a vytváranie viacrýchlostnej Európy. Téma „jadra EÚ“ a hlbšej spolupráce, k čomu sa hlási aj Slovensko – jediný člen visegrádskej skupiny, ktorý je aj v eurozóne – zostáva na stole.

„Ale myslím si, že to jadro bude postupne vznikať skôr cez projekty, do ktorých sa budú zapájať niektoré členské krajiny. Možno bude skupina krajín, ktorá sa bude automaticky zapájať do všetkých nových projektov, a skupina krajín, ktorá sa takmer do ničoho nezapojí. Takže jadro bude vznikať prirodzeným spôsobom, ale nie inštitucionali­zovane s nejakými vlastnými pravidlami,“ odhadol ďalší vývoj v EÚ Bartovic.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#V4 #summit EÚ #Jean-Claud Juncker
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk