Účet pre finančné domy bude vysoký. Banky, ktoré sa chystajú presunúť z Británie časť zamestnancov na kontinent, očakávajú, že ich účet za brexit dosiahne 500 miliónov dolárov, čo je v prepočte takmer 430 miliónov eur.
Ešte tvrdšia rana je to pre samotné londýnske City, ktoré predstavuje 2,2 milióna pracovných miest v krajine a 72 miliárd libier vo forme daňových príjmov. „Britská vláda už jasne deklarovala svoj zámer nezotrvať v jednotnom trhu a to znamená aj stratu bankového pasu. Londýnske finančné centrum "The City of London“ preto jasne hovorí o potrebe ustanovenia obchodného vzťahu s EÚ, ktorý zabezpečí pokračovanie vzájomného prístupu na naše dva trhy," povedal exkluzívne pre Pravdu Jeremy Browne, ktorý je od septembra 2015 vo funkcii osobitného zástupcu mesta Londýn pre EÚ. Finančný sektor tvorí viac ako desatinu britského hrubého domáceho produktu. Londýn je aktuálne domovom pre viac ako 250 svetových bánk.
Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Ernst & Young by Londýn po brexite mohol stratiť až 83-tisíc pracovných miest v priebehu nasledujúcich siedmich rokov. Strata pracovných miest by navyše mohla spustiť dominový efekt, ktorý by toto číslo mohol vyhnať až na 232-tisíc. Podľa odhadov sa okresanie počtu pracovných miest môže zastaviť až na čísle pol milióna, a to najmä vo finančnom sektore.
„Vlády v členských štátoch jednoznačne oceňujú odvetvie finančných a profesionálnych služieb a pracovné miesta, ktoré s tým súvisia. Finančné služby zostávajú v centre našej ekonomiky a poskytujú doplnkové služby pre všetky ostatné odvetvia. Keď rastú finančné služby, rastú aj iné sektory. Vaša krajina možno nie je príliš vystavená voči sektoru finančných služieb v Británii. Ale nabádam Slovensko, aby premýšľalo o širších ekonomických dôsledkoch prípadnej neschopnosti Spojeného kráľovstva primerane obchodovať s EÚ po odchode z únie. Ak sa na európskych trhoch vyskytnú neprimerané úpravy a zavedú sa protekcionistické opatrenia, môže to pre slovenských spotrebiteľov priniesť vyššie ceny, menej likvidity pre malých a stredných podnikateľov, ako aj systémové riziko pre trh v čase, keď si to môžu obe strany dovoliť najmenej,“ skomentoval situáciu Browne.
Odísť je drahé, ale nevyhnutné
Pre finančné domy je síce drahé sťahovať svoje sídla do iných miest, ako je Londýn, ale vzhľadom na viaznuce rozhovory medzi britskou vládou a EÚ a pretrvávajúcu neistotu im nič iné nezostáva. Presun stoviek ľudí do nových kancelárií v EÚ do marca 2019, keď sa očakáva oficiálne vystúpenie Británie z EÚ, môže zahŕňať až 100 miliónov dolárov na tzv. personálne náklady, a to bez právnych, technologických a kapitálových výdavkov spojených so založením subjektu. „Niet pochýb o tom, že náklady sú výrazne vyššie, než pôvodne očakávali banky,“ uviedol John Terry, partner v spoločnosti PricewaterhouseCoopers LLP pre agentúru Reuters.
Nové finančné centrum sa črtá vo Frankfurte nad Mohanom, ale v hre je aj Dublin a Paríž. V únii podľa odborníkov však nie je dostatok kvalifikovaných ľudí na uspokojenie potrieb bánk, takže sa budú musieť spoliehať na presun drahších pracovníkov z iných regiónov. A veľa týchto ľudí sa nechce sťahovať. Banky preto budú musieť zvýšiť finančné balíky spojené s presunom do EÚ, ktoré zahŕňajú bývanie, výdavky na súkromné školy a iné výhody, aby presvedčili expertov z Londýna o sťahovaní. A tak experti, ktorí v Británii zarábali jeden milión libier, si môžu pýtať aj 1,5 milióna libier v Paríži alebo vo Frankfurte nad Mohanom, ako kompenzáciu za akýkoľvek nárast nákladov a daní z príjmov.
Nové regulácie?
Po odchode Britov z únie by sa na banky pôsobiace v krajine mali prestať vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulatórnu záťaž. „Prvý deň po brexite bude systém regulácií v Spojenom kráľovstve taký istý, ako je dnes. Nie je pravdou, že európske banky budú vystavené novým predpisom a reguláciám. Naše regulačné systémy sú jednou z našich mnohých silných stránok, našou pýchou, nevidíme žiadny dôvod, prečo by sa toto malo meniť,“ tvrdí ale Browne.
V správaní bánk však jeho presvedčenie nevidno. Americké banky Morgan Stanley, Citigroup a JPMorgan už oznámili, že Frankfurt nad Mohanom bude po brexite ich obchodnou základňou v EÚ. Práve tieto finančné domy podnikli ako prvé kroky k presunu časti svojich aktivít mimo Londýna. Dôvodom bol práve čas potrebný na spracovanie žiadosti o licenciu a jej získanie. Trvá to až rok, preto sa s týmto krokom začali viaceré banky ponáhľať.
Napríklad najväčšia nemecká banka Deutsche Bank podľa neoficiálnych správ presunie z Británie do Frankfurtu nad Mohanom aktíva, pohľadávky a kapitál v hodnote zhruba 300 miliárd eur. Podľa projektu s názvom Bowline by sa sťahovanie malo začať v septembri 2018 a potrvá do marca 2019. Generálny riaditeľ banky John Cryan nedávno povedal zamestnancom vo videoodkaze, že sa pripravuje na tzv. tvrdý brexit, takže sa „drvivá väčšina“ obchodov, ktoré sa v súčasnosti realizujú v Londýne, pravdepodobne presťahuje do Frankfurtu nad Mohanom. Podľa neoficiálnych informácií sa sťahovanie z Británie dotkne niekoľko stoviek pracovných miest a zhruba 20-tisíc klientskych účtov.