Vo štvrtok to v Bruseli vyhlásil európsky komisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos. Krajiny, ktoré aktuálne tieto výnimky využívajú a majú zavedené hraničné kontroly, však s týmto názorom nesúhlasia a chceli by výnimky predĺžiť.
Schengenský systém neumožňuje systematické kontroly na jeho vnútorných hraniciach, Nemecko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Nórsko však požiadali o výnimku a svoje hranice, každá v určitom rozsahu, kontrolujú. Týmto krajinám už boli výnimky predĺžené trikrát, čo je podľa súčasných pravidiel maximum, a tak by mali s kontrolami hraníc prestať najneskôr do 11. novembra.
„Som presvedčený, že nastala chvíľa, kedy sa treba vrátiť k normálnemu fungovaniu Schengenu,“ vyhlásil vo štvrtok Avramopoulos. Dôvody, pre ktoré boli výnimky zavedené, podľa neho „už prestali existovať“. Avramopoulos pripomenul, že počet utečencov, ktorí prichádzajú do Európy z Turecka, klesol medziročne o 81 percent.
S jeho pohľadom na vec nesúhlasí Nemecko, ktoré dúfa, že sa podarí vybojovať zmenu pravidiel a hraničné kontroly tak bude môcť ponechať. Kancelárka Angela Merkelová nedávno vyslovila presvedčenie, že EÚ „dá na argumenty Nemecka“ a ponechá možnosť hraničných kontrol na vnútorných hraniciach Schengenu aj po 11. novembri.
„Pozícia Nemecka je jasná. Pokiaľ nebudú dostatočne zabezpečené vonkajšie hranice, budú potrebné kontroly na vnútorných hraniciach,“ vyhlásil vo štvrtok aj nemecký minister vnútra Thomas de Maiziére.
Ani Rakúsko nechce otvorené hranice
Podobnú pozíciu zastáva aj Rakúsko. „Ak chceme zastaviť nelegálnu migráciu a zabrániť nezákonnému prekračovaniu hraníc, musíme prispôsobiť pravidlá upravujúce hraničné kontroly realite,“ vyhlásil rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka. Pripustil, že Rakúsko síce nečelí žiadnej „akútnej teroristickej hrozbe“, tvrdí ale, že žiadna krajina „nie je izolovaným ostrovom a všetci musia byť pripravení na všetky eventuality“.
Podľa niektorých kritikov je snaha Rakúska aj Nemecka zachovať hraničné kontroly motivovaná najmä tým, že v oboch krajinách sa blížia parlamentné voľby a vládne strany potrebujú občanom ukázať, že dbajú na ich ochranu.
Aj slovenský minister vnútra Robert Kaliňák si myslí, že snaha Berlína a Viedne o predĺženie hraničných kontrol je motivovaná skôr politicky. „Myslím si, že je to skôr politická otázka než reálna potreba. Uvidíme po voľbách. Ja si myslím, že situácia bude dosť odlišná,“ povedal Kaliňák a dodal, že Slovensko už vlna migrantov neohrozuje.