Je dôležité, že Juncker odmietol delenie štátov EÚ a ich občanov na dve kategórie, tvrdí Bugár
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár považuje za dôležité, že predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes jednoznačne odmietol delenie štátov EÚ a ich občanov na dve kategórie. Ako povedal Bugár, týkalo sa to najmä témy rôznej kvality potravín a diskriminácie spotrebiteľov, na ktorú Slovensko upozornilo spolu s krajinami V4. Bugár tiež ocenil, že šéf komisie problémy pomenoval a žiadnym problémom či citlivým témam sa nevyhýbal.
Podpredsedníčka parlamentného výboru pre európske záležitosti Katarína Cséfalvayová za dôležitý odkaz považuje to, aby si politici v celej Európe, a teda aj na Slovensku naprieč politickým spektrom uvedomili dôležitosť blížiaceho sa obdobia, ktoré Juncker pomenoval ako „Window of opportunity/okno príležitosti“. „Zmeny v EÚ, formovanie jadra a naša schopnosť participovať na ich podobe, najviac do budúcnosti ovplyvnia rast životnej úrovne, bezpečnosť, ako aj ďalšie možnosti rozvoja Slovenska,“ povedala.
Spomínaný aj bratislavský summit
Predseda Komisie sa vo svojom prejave niekoľkokrát odvolal na minuloročný bratislavský summit, ale venoval sa aj téme dvojakej kvality potravín, ktorú jasne odmietol. Poukázal na to štátny tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.
Korčok súhlasí s tým, že Európska únia je v oveľa lepšom stave ako pred rokom, keď riešila čo po brexite. „Keď Únia nevedela, kam z konopí a stála pred mnohými otázkami, tu v Bratislave nastal bod zlomu. Tu sa zrodila bratislavská cestovná mapa, taký základ, podľa ktorého Únia dokázala mnohé veci zrealizovať.
Summit v Bratislave spomenul šéf EK niekoľkokrát
Nemalo by nám teda ujsť, že Juncker spomenul vo svojom prejave Bratislavský summit niekoľkokrát,“ povedal Korčok. Bratislavský summit, na ktorom sa neformálne zišli lídri dvadsaťsedmičky bez Veľkej Británie, sa konal 16. septembra.
Slovenský rukopis vidí Korčok v Junckerovom odmietnutí dvojakej kvality potravín. Šéf eurokomisie povedal, že Slováci si nezaslúžia menej ryby v rybích prstoch a Česi menej kakaa v čokoláde. Komisia však na začiatku kauzy tvrdila, že táto problematika je v kompetencii členských štátov.
„Nedá sa stavať k veciam, ktoré sa dotýkajú občana tak, že to nie je možné riešiť, pričom ľudia idú do obchodov a vidia, že tie výrobky sú iné. Je za tým slovenská aktivita. Ubehlo pol roka a v správe o stave Únie považoval predseda Komisie za dôležité povedať, že to problém je,“ zdôraznil Korčok.
Juncker vo svojom prejave vyjadril podporu aj vstupu Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru. „Rumunsko a Bulharsko dávno splnili podmienky na vstup do schengenského priestoru, Komisia to konštatovala niekoľkokrát, a preto Slovensko už roky tvrdí, že tieto krajiny tam mali vstúpiť,“ pokračoval štátny tajomník s tým, že ide aj o geograficky významné krajiny.
„Ak ony dokážu spoľahlivým spôsobom ochrániť vonkajšiu hranicu, tak je to presne to, čo my tvrdíme, že potrebujeme aj na zvládnutie krízy,“ povedal Korčok s tým, že Bukurešť a Sofia by už nemali byť zdržiavané na ceste do schengenu.
Je dôvod na kritiku Turecka
Zmienku v prejave si vyslúžilo aj Turecko. Krajina sa podľa Junckera od EÚ vzďaľuje „míľovými krokmi“ a v „blízkej budúcnosti“ sa jej členom nestane. Okrem toho tiež kritizoval prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a vládu za zatýkanie novinárov a nazývanie európskych lídrov „fašistami a nacistami“.
Podľa Korčoka všetci dobre vieme, že je dôvod na kritický postoj a musíme apelovať na Ankaru, aby nerobila jednostranné kroky, ktorými sa vyčleňuje z európskej trajektórie. „Myslím, že to je v záujme Turecka a je to aj v našom záujme,“ dodal.
Štátny tajomník zároveň priznal, že Juncker hovoril aj o mnohých ďalších návrhoch, ktoré Slovensko automaticky neakceptuje, ale ich najprv analyzuje. Nevidíme napríklad nevyhnutnosť pracovať na nových inštitúciách. „Mnoho iniciatív podrobíme analýze. Nehovoríme, že všetko 100-percentne prijímame, ale budeme veľmi aktívni v diskusii,“ dodal na margo prejavu predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera.