Predseda Európskej komisie v prejave povedal, že od krízy uplynulo 10 rokov, no Európe sa začal vracať vietor do plachiet až teraz. Pozitívne zhodnotil toto smerovanie, no povedal, že ho bude treba udržať a načrtnúť smerovanie do budúcnosti.
Predseda tiež hovoril o piatich mimoriadne dôležitých bodoch. Prvým bol Európsky obchodný program, spomenul možné budúce obchodné dohody s Austráliou a Novým Zélandom, ktoré by mali byť podobné dohode s Kanadou. Európu by mal podľa neho chrániť nový európsky rámec o preskúmaní investícií Investment Screen.
Juncker hovoril o automobilovom priemysle: „Som hrdý na náš automobilový priemysel, ale som šokovaný tým, že tento priemysel klame svojich klientov.“ povedal a vyzval automobilový priemysel, aby napravil svoje chyby. V tejto súvislosti tiež povedal, že Európa by podľa neho mala byť akousi vlajkovou loďou v boji proti klimatickým zmenám.
Vždy aktuálna migrácia
V prejave sa tiež venoval boju proti propagande na internete a ochrane v digitálnom období, oznámil zámer ustanoviť celoeurópsku agentúru pre kybernetickú bezpečnosť. Ďalej hovoril o migrácii. „Viac ako 1700 nových pohraničníkov chráni naše hranice, pridali sa k existujúcim stotisíc pohraničníkom,“ zdôraznil deväťdesiatsedempercentný pokles nelegálnej migrácie vo východnom Stredomorí vďaka dohode s Tureckom, tiež pokles migrantov smerujúcich do únie cez Taliansko: „Hlboko si ctím Taliansko za jeho odvahu, veľkorysosť a vytrvalosť.“
Rýchle zapojenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru voľného pohybu by podľa neho pomohlo zlepšiť ochranu vonkajších hraníc Európskej únie. Úplné členstvo v európskom priestore bez vnútorných hraníc si tiež podľa jeho názoru zaslúži Chorvátsko, akonáhle splní všetky potrebné podmienky.
„Je mi ľúto, že nie všetky krajiny EÚ vykazujú rovnakú mieru solidarity,“ povedal Juncker. Krajiny strednej a východnej Európy už dlho odmietali zúčastniť sa na programe prerozdeľovania utečencov z Talianska a Grécka.
Európa ako celok, ale solidárna je. Pripomenul, že viac ako 720000 utečencov získalo v minulom roku azyl v štátoch EÚ. „Je to trikrát toľko ako Austrália, Kanada a USA spolu,“ spomenul šéf komisie.
Európska komisia predloží návrhy na posilnenie vracania osôb, ktoré nemajú právo na azyl v Európskej únii do konca mesiaca, uviedol Jean-Claude Juncker v Európskom parlamente. Zdôraznil však, že Európa nie je a nestane sa pevnosťou, naopak zostane kontinentom solidarity, kde útočisko nájdu tí, ktorí ho skutočne potrebujú. Tí, ktorí takýto nárok nemajú, sa musia vrátiť do svojich krajín.
Vysielanie pracovníkov aj nekvalitné potraviny vo východných štátoch
„V únii nemôžeme tolerovať zamestnancov dvoch tried. Keď ľudia robia rovnakú prácu na rovnakom mieste, zaslúžia si za ňu rovnaký plat. Je absurdné, že nemáme organizáciu, ktorá by dohliadala na rovnoprávnosť na pracovnom trhu,“ uviedol k vysielaniu pracovníkov Juncker a dodal, že takúto organizáciu únia založí.
Tiež hovoril o rôznej kvalite potravín v západných a východných štátoch Európskej únie. „Slováci si nezaslúžia menší podiel rýb v rybacích výrobkoch, Maďari menší podiel mäsa v mäsových výrobkoch a Česi menej kakaa v čokoláde.“
„Nemôžem prijať, že ľudia v strednej a východnej Európe nakupujú výrobky nižšej kvality v tých istých obaloch a s rovnakým označením ako tie, ktoré sa predávajú v iných krajinách,“ povedal šéf komisie. Podobné veci, ako povedal, sú už zakázané zákonmi EÚ, a preto je potrebné zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány mohli skutočne vymazať tieto praktiky.
Juncker pripustil možnosť, že Európska únia v budúcnosti bude mať viac ako 27 členov, vylúčil však, že v blízkej budúcnosti by sa jedným z nich malo stať Turecko. „Turecko sa už dlhšiu dobu míľovými krokmi vzďaľuje únii. Novinári patria do redakcií, nie do väzenia. Apelujem na Turecko: osloboďte našich a nielen našich novinárov,“ povedal Juncker na margo Turecka a dodal, že ponúka pomocnú ruku tureckému národu.
Rokovania o vstupe Turecka do EÚ, ktoré sa začali v októbri 2005, dlhodobo stagnujú, najmä kvôli výhradám EÚ týkajúcim sa rešpektovania slobody prejavu v Turecku a autoritárskej podobe vlády prezidenta republiky Recepa Tayyipa Erdogana.
Ďalej zdôraznil potrebu nového európskeho ministra pre hospodárstvo a financie, ktorý by mal byť členom Európskej komisie, v ideálnom prípade by bol jej podpredsedom. Juncker povedal, že nechce vytvoriť nový orgán, Európska únia si však potrebuje zabezpečiť ochranu pred recesiou.
Za dôležitý pokladá predseda Európskej komisie tiež boj proti terorizmu. Uviedol, že sa bude zasadzovať o zriadenie európskej vyšetrovacej jednotky, ktorá by zabezpečovala efektívnu výmenu údajov medzi spravodajskými službami a políciami členských štátov.
Prijatie eura a spájanie funkcií
Juncker tiež navrhol vytvorenie nástroja, ktorý by technicky a finančne pomohol štátom Európskej únie prijať euro. Ak má euro naozaj stmeľovať EÚ, podľa Junckera sa musí stať niečím viac ako len menou vybranej skupiny členských krajín.
Vedúci komisie pripomenul, že záväzok prijať euro majú všetky členské štáty únie, s výnimkou dvoch.
Funkcie predsedu Európskej komisie a predsedu Európskej rady, čiže šéfa európskych summitov, by sa podľa neho mohli v budúcnosti spojiť a členské štáty EÚ by mali začať prijímať rozhodnutia v niektorých kľúčových oblastiach kvalifikovanou väčšinou miesto jednomyseľnosti.
„Európa by bola ľahšie pochopiteľná, keby mala len jedného kapitána.“ vyjadril sa Juncker. Návrh podľa neho nie je namierený proti bývalému poľskému premiérovi a súčasnému predsedovi Európskej rady, Donaldovi Tuskovi.
Brexit bude smutný a tragický okamih
„Veľká Británia opustí európsku úniu. Bude to smutný a tragický okamih, ale my musíme akceptovať vôľu Británie.“ povedal šéf Európskej Komisie a navrhol summit, ktorý by sa mal konať deň po brexite 30. marca 2019 v Rumunskom meste Sibiu. Na summite by sa mala zmapovať budúcnosť Európskej únie.