Najnovší plán by sa však mal dotknúť aj takmer 100-tisíc Slovákov, ktorí žijú a pracujú vo Veľkej Británii. Aj britský minister obrany Michael Fallon včera v televíznom vysielaní Sky News potvrdil, že napríklad pre cudzincov žijúcich v Británii bude ťažšie dostať do krajiny svojich rodinných príslušníkov.
Ak si napríklad pracujúca Slovenka bude chcieť priviesť svojho manžela do Británie, ten musí zarábať viac ako 18,6 tisíca libier ročne, čo je v prepočte viac ako 20-tisíc eur ročne. To by mohlo potenciálne viesť k rozdeleniu tisícok rodín.
Vzniknú skypové rodiny
„Ministerstvo vnútra chce rozšíriť obmedzenia a premeniť tisíce ďalších rodín na tzv. skypové rodiny,“ napísal The Guardian, ktorý má 82-stranový plán vlády z augusta 2017 k dispozícii.
Menej kvalifikovanú pracovnú silu chce vláda odfiltrovať tak, že tieto osoby dostanú po brexite povolenie na pobyt najviac na dva roky, kým osobám z vysoko odborných profesií povolí zostať dlhšie, a to na tri až päť rokov, prípadne im umožní usadiť sa natrvalo. Britské firmy by mali byť prísnejšie pokutované za to, ak kontrola zistí, že zamestnávajú občanov EÚ načierno. Zamestnanci z únie musia dostať na prácu v Británii špeciálne pracovné povolenie.
Tí migranti, ktorí si budú hľadať dlhodobo po brexite prácu, podľa vládneho dokumentu nemajú zaručené, že v krajine budú môcť zostať. Britská vláda v dokumente naznačila, že chce ešte určiť výšku príjmu, pri ktorej by mohli občania EÚ v krajine zostať. Ak by zarábali menej, ako bude stanovená hranica, budú musieť z Británie odísť.
Občania EÚ po brexite takisto budú musieť cestovať do Británie s pasom. Občiansky preukaz už nebude stačiť. Zdržať sa tam budú môcť najviac tri mesiace až pol roka. Neskôr budú musieť odovzdať svoje biometrické údaje (čo zahŕňa odtlačok prsta), ak v krajine požiadajú o predĺženie pobytu.
Aktuálny britský návrh je zatiaľ ako pracovná verzia, vláda ho ešte neschválila. Až potom s ním môže britská premiérka vystúpiť na rokovaniach s EÚ. Dokument britská vláda označila ako citlivý. Stále počíta aj s prechodným obdobím dvoch rokov po marci 2019, keď sa má oficiálne brexit začať.
Koho zamestnajú?
Veľká Británia je pre Slovákov dlhé roky atraktívna najmä z pohľadu platu, ktorý je v mnohých prípadoch dvoj- až trojnásobný na obdobných pracovných miestach ako na Slovensku. Ak by najnovší britský návrh prešiel a nízkokvalifikované pracovné miesta by bolo pre migrantov ťažšie získať, je možné, že tieto pozície zostanú neobsadené. Aktuálne je pre mnohých jednoduchšie zamestnať sa na pozíciách, o ktoré rodení Briti záujem nemajú.
Aj britský štatistický úrad v tomto smere uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 vrátane Slovenska, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Niekedy sú totiž prisťahovalci nielen ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu, ktorej sa britská pracovná sila vyhýba, ale majú aj veľmi dobrú pracovnú etiku.
Imigrácia je podľa odborníkov stále kľúčovým aspektom britského hospodárskeho rastu. Do problémov by sa po brexite mohli dostať odvetvia s prevahou horšie platených miest, napríklad stavebníctvo, potravinársky priemysel či upratovanie.
Ministerstvo vnútra chce rozšíriť obmedzenia a premeniť tisíce ďalších rodín na tzv. skypové rodiny.britský denník The Guardian
„V Británii je 12 percent z 2,1 milióna pracovníkov v stavebníctve zo zahraničia, najmä z EÚ. Experti tvrdia, že aktuálne číslo je pravdepodobne ešte vyššie. Je predpoklad, že stavebníctvo v Británii príde o 175-tisíc pracovníkov, teda o osem percent pracujúcich v tomto sektore, ak krajina nebude mať po brexite voľný prístup na jednotný európsky trh,“ povedal nedávno v rozhovore pre Pravdu Vladimír Bíly, riaditeľ britskej poradenskej spoločnosti Gleeds, ktorá pôsobí v strednej a vo východnej Európe.
Aktuálne mnohí realitní odborníci, ktorí radia investorom, teraz viac hovoria o európskom trhu s komerčnými nehnuteľnosťami, nakoľko európska ekonomika profituje z hospodárskeho rastu a poklesu nezamestnanosti. Británia tak kvôli brexitu prichádza aj o investičné príležitosti.
Britské firmy pritom jednotne tvrdia, že musia byť chránení jednak zamestnanci zo zahraničia, ako aj voľný obchod s Európou. Napríklad automobilový priemysel dostal od britskej vlády ubezpečenie, že k zmenám v tejto oblasti nedôjde. Bíly rovnako očakáva, že to bude aplikované aj na stavebníctvo a biznis s realitami.
Britov čaká tvrdé vyjednávanie
Každý rok príde do krajiny viac ako 300-tisíc nových prisťahovalcov. Ešte bývalý britský premiér David Cameron sľuboval, že toto číslo zníži na 100-tisíc. Vlani sa však už príprava na brexit a obavy z neho podpísali pod pokles migrácie, do krajiny prišlo 250-tisíc nových prisťahovalcov.
Ak sa Britom predsa len podarí presadiť razantné zmeny v migračnej politike, a de facto zamedziť voľný pohyb osôb, Európska komisia a európski politici ohlasujú rovnaké kroky voči Britom v zahraničí. Ak by sa ako protiopatrenie Bruselu ešte zaviedlo aj obmedzenie prístupu Britov na jednotný 500-miliónový európsky trh, ekonomicky by to viac postihlo práve Veľkú Britániu.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.