Jadro EÚ, ktorého súčasťou chce byť aj Slovensko, sa bude reálne tvoriť v rámci eurozóny. Procesy v nej sú preto pre Bratislavu extrémne dôležité.
Európa je priestor vytvorený na základe hodnôt, ktorým sa teraz Poľsko bráni.Emmanuel Macron, francúzsky prezident
Uvedomujú si to však aj viaceré krajiny mimo eurozóny. Ukázalo sa to na stredajšom stretnutí slavkovského formátu (Rakúsko, Česko a Slovensko) s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Salzburgu.
Český predseda vlády Bohuslav Sobotka pripomenul, že by si vedel predstaviť pre svoju krajinu istú formu partnerstva s eurozónou. Aj slovenský predseda vlády Robert Fico uviedol, že ďalšia integrácia by mala byť otvorená pre ostatných.
Foto: SITA/AP, Kerstin Joensson
Zároveň však premiér v Salzburgu povedal, že tým, čo chcú ísť v EÚ rýchlejšie, to musí byť umožnené. Fico tiež hovoril o rešpektovaní líderstva veľkých krajín v únii. Tradičným motorom integrácie EÚ je francúzsko-nemecké partnerstvo.
Mimo eurozóny zároveň pokračujú mnohé iné iniciatívy, z ktorých však niektoré môžu úniu skôr rozdeľovať, ako spájať. V Salzburgu sa veľa hovorilo o smernici o vysielaní pracovníkov.
Krajiny na čele s Francúzskom žiadajú zmeny v odmeňovaní týchto ľudí, aby na ich trhu práce nevznikal sociálny dumping. Slovensko pôvodne bolo proti smernici, ale teraz tvrdí, že je o nej potrebná dohoda a jej logiku podporuje.
Nariadenie však opäť prilialo olej do ohňa vzťahov medzi Francúzskom a Poľskom. Varšava má so smernicou stále veľký problém. Macron včera na návšteve Bulharska vyhlásil, že poľská vláda ťahá krajinu na okraj Európy i histórie.
"Európa je priestor vytvorený na základe hodnôt, ktorým sa teraz Poľsko bráni,“ citovala agentúra Bloomberg francúzskeho prezidenta. "Poľsko nie je izolované,“ odpovedal mu šéf poľskej diplomacie Witold Waszczykowski s tým, že sa práve stretol s generálnym tajomníkom NATO a ministrami zahraničných vecí Rumunska a Turecka.