Lídri štyroch krajín mali na stole viac závažných, hoci na prvý pohľad pomerne odlišných, problémov. Tie sa týkajú diskusie o prehlbovaní integrácie v rámci EÚ. Rokovali o smernici o vysielaní pracovníkov, témach hospodárskeho a sociálneho približovania sa krajín EÚ a aktuálnych otázkach bezpečnosti a migrácie.(O agende a priebehu schôdzky čítajte aj v správe Macron: Európa potrebuje novú dynamiku a silnejšiu integráciu.)
Čo sa týka smernice, tak nariadenie hovorí o tom, že vyslaní pracovníci majú byť platení nie minimálnou mzdou, ale finančným ohodnotením bežným pre daný sektor v konkrétnej krajine v rámci EÚ. Štáty ako Francúzsko sa sťažujú, že pracovníci, ktorí prichádzajú zo stredo- či z východoeurópskych úniových štátov, zaberajú miesta domácim ľuďom. (O slovenskom postoji k smernici čítajte v článku Francúzsko a Slovensko sa chcú chrániť pred lacnou pracovnou silou z cudziny.)
Slovensko hľadá kompromis
"Smernica sa týka mobility pracovníkov v rámci EÚ. Slovensko ju odmietlo. Povedali sme, že je to proti našim konkurenčným výhodám aj slobode poskytovania služieb. Pre kľúčové krajiny ako Francúzsko je však smernica dôležitá. Slovenskú snahu o kompromis teraz čítam ako vyjadrenie toho, že chceme byť v únii pri reformách, ktoré sa dejú,“ povedala pre Pravdu Zuzana Gabrižová, odborníčka na EÚ a šéfredaktorka portálu EurActiv.sk.
Podľa expertky je smernica pre Francúzsko takmer téma číslo jeden v európskej politike. "Vyslaných pracovníkov nie je až tak veľa. Ale je to pre Francúzsko domáca politická téma. Paríž na to tlačí a vždy to dáva na stôl. Slovensko teraz hovorí, že nejaký kompromis bude potrebný, a premiér zároveň tvrdí, že logika smernice je v poriadku, lebo my budeme onedlho riešiť podobný problém,“ povedala Gabrižová.
Fico v tomto prípade hovorí o pracovníkoch, ktorí môžu prísť na Slovensko z mimoúniových krajín, lebo ich potrebuje dobre naštartovaná slovenská ekonomika. Ich postavenie si však môže štát vyriešiť sám. Keďže nejde o občanov EÚ, smernica o vysielaných pracovníkoch sa ich netýka.
Rozdielne životné úrovne sú kľúčovou európskou témou
Sociálne aspekty prehlbovania spolupráce v únii zaujímajú aj iné členské štáty. "Ide aj o zbližovanie a rozdiely v životnej úrovni medzi členskými štátmi. Vysielaní pracovníci tvoria len časť pracovného trhu,“ pripomenul český premiér Sobotka.
"Rozdielne životné úrovne sú kľúčovou európskou témou, lebo vytvárajú ďalšie krízy a napätie v Európe. Ak budeme chcieť riešiť brexit, migračnú vlnu či problém sociálneho dumpingu samostatne, tak ich nevyriešime. Budeme len liečiť symptómy. Zásadným riešením je zbližovanie mzdovej a životnej úrovne naprieč Európou,“ napísal pred stretnutím v Salzburgu v komentári pre Hospodářske noviny aj Aleš Chmelař, český štátny tajomník pre európske záležitosti.
Za posledné dva roky sa záujmy V4 vyhrotili
Schôdzka na seba prilákala pozornosť aj samotným zložením. Česko a Slovensko sú totiž pevnou súčasťou visegrádskej štvorky. Ich stretnutie v rámci slavkovského formátu s Francúzskom rozvírilo špekulácie o tom, čo momentálne pre Prahu a Bratislavu V4 znamená. Macron sa totiž na svojich cestách po východnej Európe tentoraz nestretne s predstaviteľmi Poľska ani Maďarska. Z Rakúska mieri do Rumunska a Bulharska.
Premiér Fico sa viac ráz vyjadril, že oceňuje spoluprácu vo visegrádskej štvorke, ale životným priestorom pre Slovensko je EÚ.
"Je to nový formát, ale veľmi vhodný,“ povedal o stretnutí v Salzburgu Macron. "Prekračujeme hranice, ktoré Európu rozdeľujú. Chceme dosiahnuť pokrok. Azda začiatkom roka môžeme usporiadať ďalšie stretnutie,“ povedal francúzsky prezident, ktorý podľa Fica príde na návštevu Slovenska v prvom štvrťroku 2018.
Otilia Dhandová, autorka knihy Idea strednej Európy (The Idea of Central Europe), tiež pre Pravdu pripomína, že visegrádskej štvorke sa nepodarilo naplniť ambície, ktoré v európskej politike niekedy mala.
"V4 mala byť akousi reprezentatívnou organizáciou regiónu. Nestalo sa to však, na čo sú dôvody. Krajiny visegrádskej štvorky majú spoločnú dosť nešťastnú geostrategickú polohu. Ale inak sú pomerne rozdielne. Dve, tri z nich aj nájdu spoločné charakteristiky, ale štyri nie. Vyplýva to už z faktu, že Poľsko je väčším štátom ako ostatné,“ pripomenula odborníčka na strednú a východnú Európu z analytickej spoločnosti Teneo Holdings, ktorá sídli v Bruseli. "Zvyčajne tieto rozdiely nie sú problém. Ale za posledné dva roky sa záujmy V4 vyhrotili smerom k tomu, čo si predstavuje Brusel alebo veľké krajiny. Vytvorilo to dojem akéhosi strategického konfliktu medzi EÚ a visegrádskou štvorkou. Nie je to však dlhodobý problém, ktorý by sa nedal vyriešiť. Krajiny V4 si uvedomujú svoje rozdiely. Možno sa niektoré štáty teraz budú sťažovať na Slovensko, že nedrží s nimi líniu, ale nebude to mať dlhodobé následky,“ myslí si Dhandová.
V jadre musia byť všetci, ktorí majú o to záujem
V Salzburgu vac ráz zaznelo, že vytváranie jadra musí zahŕňať všetkých v EÚ, ktorí o prehĺbenú spoluprácu majú záujem. Kontúry ďalšej integrácie by mali byť jasné do konca roka.
„Rešpektujeme lídersto veľkých krajín v EÚ. Tí, čo chcú napredovať rýchlejšie, majú mať na to právo. Musia byť stanovené kontúry toho, čo to má byť, to opätovné založenie EÚ. Slovensko chce byť pri úvahách, čo má byť jadro. Táto forma diskusie sa však má dotýkať aj štátov, ktoré nemajú euro. Všetci musíme byť zapojení do procesu,“ pripomenul premiér Fico.