Je pre Slovensko ohrozený prísun eurofondov po roku 2020?
Napriek tomu, že väčšina krajín momentálne koncentruje svoje úsilie na rozbehnutie výziev a zazmluvňovanie projektov, príprava na obdobie po roku 2020 sa už začala. Diskusie prebiehajú v dvoch rovinách. Tá prvá súvisí s objemom financií na kohéznu politiku po roku 2020. Po odchode jedného z kľúčových prispievateľov, Veľkej Británie, hrozí výpadok EÚ rozpočtu. Inými slovami, ak sa nenájdu nové zdroje príjmov, tak sa celkový rozpočet EÚ zníži. Zároveň však narástol počet priorít, ktoré si nárokujú financovanie a kde sa očakáva významnejšia úloha EÚ. Spomeniem len migračnú krízu, teroristické útoky a s tým spojené výdavky na vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť alebo obranu. Takže rozpočtový koláč EÚ bude menší, bude sa musieť prerozdeliť na viacero kúskov a zároveň bude musieť dosiahnuť väčšiu efektívnosť, čiže lepšie výsledky za menej peňazí.
Ako sa teda nastaví rozpočet?
To je téma, ktorú chce Európska komisia diskutovať aj s verejnosťou a ešte v júni preto predstavila diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ, ktorý nadväzuje na päť scenárov Bielej knihy o budúcnosti EÚ. V polovici budúceho roka by mala komisia predstaviť návrh viacročného finančného rámca, ktorý stanoví objemy prostriedkov na jednotlivé politiky EÚ po roku 2020. Paralelne prebieha diskusia tykajúca sa samotného nastavenia kohéznej politiky po roku 2020. Jedna z prvých diskusií na túto tému sa uskutočnila v júni na Kohéznom fóre. Predpokladá sa, že tri kategórie regiónov, ako aj dôraz na princípy, ako sú partnerstvo, solidarita a financovanie projektov pridanou európskou hodnotou, zostanú zachované. Namiesto grantov by sa v oveľa väčšej miere mala podporovať návratná forma pomoci, čiže zvýhodnené úvery, garančné schémy alebo kombinácie týchto foriem financovania v jednom projekte (granty a úvery), ako aj synergické efekty medzi EÚ programami, napríklad kombinácie podpory výskumných projektov z EŠIF (Európske štrukturálne a investičné fondy) a Horizont 2020.
Kedy sa Slovensko dozvie budúce nastavenie kohéznej politiky?
Komisia na jeseň predstaví analytický dokument Kohézna správa s možnými scenármi budúcej kohéznej politiky a následne v priebehu budúceho roka aj legislatívny návrh, o ktorom sa bude súbežne diskutovať v Rade Európy s členskými krajinami a v Európskom parlamente. Slovensko vytvorilo expertnú platformu, prostredníctvom ktorej chce aktívne vstupovať aj do tohto procesu.
Prečo sú pre krajinu eurofondy dôležité?
Ide o prostriedky určené na pomoc menej rozvinutým regiónom, kam spadá okrem Bratislavského kraja celé Slovensko. Regionálna politika EÚ je investičnou politikou, druhou najväčšou politikou EÚ, ktorá z rozpočtu odkrajuje až 34 percent a svojím zameraním je typickým prejavom solidarity. Práve cez túto finančnú injekciu získava Slovensko obrovskú príležitosť dobehnúť viac rozvinuté regióny, vyriešiť výzvy spojené s dlhodobou nezamestnanosťou, kvalitu vzdelávania, sociálnu inklúziu, skvalitniť dopravnú infraštruktúru či podporou výskumu, inovácií, IT a malých a stredných podnikov zvyšovať konkurencieschopnosť krajiny. Ide o nemalú sumu. Na nové programové obdobie 2014–2020, má Slovensko k dispozícií 15,3 miliardy eur z EŠIF, ľudovo nazývaných aj eurofondy. Ide o doplnkové zdroje, teda zdroje, ktoré nemajú nahrádzať štátny rozpočet. Momentálne predstavujú 55 percent, teda viac ako polovicu verejných investícií na Slovensku.
Kam najčastejšie u nás smerujú eurofondy?
Veľký objem doterajších investícií bol určený na modernizáciu, teda na budovanie dopravnej infraštruktúry, čistiarní odpadových vôd, kanalizačných sietí, výskumnej a vzdelávacej infraštruktúry, rekonštrukcie škôl, ako aj na opatrenia zamerané na vytváranie pracovných miest či znižovanie nezamestnanosti. Príklady projektov financovaných z eurofondov sú ľahko rozpoznateľné na celom Slovensku prostredníctvom informačných tabúľ. Spomeniem napríklad tie najviditeľnejšie – rekonštrukciu Starého mosta v Bratislave, elektrické autobusy v Košiciach alebo strategické investície do univerzitných parkov a vedeckých centier. Úspešne sa rozbehol aj program Záruka pre mladých, ktorý prispel k zníženiu nezamestnanosti mladých na Slovensku, či programy podporujúce komunitné centrá, sociálnych a terénnych pracovníkov v marginalizovaných rómskych komunitách alebo osvedčených asistentov učiteľov.
Aké sú priority súčasného programového obdobia?
V novom programovom období sa aj naďalej podporujú investície do infraštruktúry, napríklad dostavba chýbajúcich úsekov diaľnice D1. Väčší dôraz sa však dáva na prepojenie s európskymi prioritami a implementáciu reformných procesov na národnej úrovni. Ide o investície do rozvoja ľudského kapitálu, pomoc ľuďom vstupujúcim na trh práce s dôrazom na mieru šitú podporu pre uchádzačov o zamestnanie, investície do nízkouhlíkovej ekonomiky, e-vládu, podporu výskumu a inovácií s využitím existujúcej infraštruktúry, ale aj posilnenie a zefektívnenie verejnej správy. Okrem prostriedkov z kohéznej politiky, ktoré sú pre Slovensko najdôležitejšie, pretože má vlastnú obálku financií, máme ako krajina k dispozícií aj celoeurópske programy, ako napríklad Nástroj na prepájanie Európy, Európa pre občanov, COSME (program pre malých a stredných podnikateľov), v oblasti vedy je tu Horizont 2020 a v oblasti kultúry zasa Kreatívna Európa. Na naštartovanie investícií slúžia aj finančné nástroje, z ktorých najdôležitejší je nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI).
Otázky a odpovede
Kto má za čo zodpovednosť v prípade eurofondov?
- Každodenné riadenie fondov – výber, financovanie a monitorovanie prihlásených projektov je zodpovednosťou Slovenska. Povinnosťou slovenských úradov je zabezpečiť kontrolu a dohliadnuť nad transparentným a efektívnym využívaním finančných prostriedkov. Európska komisia má pri prideľovaní a čerpaní eurofondov poradnú úlohu. Reaguje však na prípadné nezrovnalosti, ktoré odhalia audítori, buď naši slovenskí, alebo tí z komisie.
Ako funguje kontrola čerpania eurofondov?
- Ak sa zistia pochybenia, Európska komisia projekt neuhradí. V prípade, že audit odhalí nesúlad s pravidlami EÚ, môže komisia rozhodnúť o pozastavení platby či neuhradení nákladov projektu. Ak sú prijaté nápravné opatrenia, platby sa môžu obnoviť. Nevyplatené prostriedky zostávajú v rozpočte operačného programu. Slovensko v takom prípade môže predložiť nový projekt bez nezrovnalostí. Ak však členská krajina na konci každého roka nepredloží Európskej komisii žiadosť o platbu za realizované projekty v stanovenom objeme financií, eurofondový rozpočet krajiny sa o túto sumu zníži.
Kde podať sťažnosť pri nekalom narábaní?
- Ak viete o nekalom narábaní s eurofondmi, obráťte sa so sťažnosťou na príslušné ministerstvo. Za kontrolu a implementáciu eurofondov sú primárne zodpovedné riadiace orgány v krajine. Kontaktuje ich aj v prípade nejasností týkajúcich sa predkladaného projektu. Podať sťažnosť je možné aj priamo Európskej komisii. V prípade podozrení na korupčné praktiky či porušovanie pravidiel je možné kontaktovať aj Centrálny kontaktný útvar pre OLAF na Slovensku či priamo centrálu úradu v Bruseli.
Článok je súčasťou seriálu Pravdy a Zastúpenia Európskej komisie.