Čakali ste takýto výsledok?
Osobne som takýto výsledok očakával, pretože Česká republika zvažovala obdobnú žalobu a bol som v skupine právnych expertov, ktorá sa k tomu vyjadrovala pre pána premiéra Sobotku. Všetci sme zhodne došli k názoru, že žaloba by bola problematická. Dôvody, ktoré generálny advokát udáva, sa zhodujú s tým, čo sme pánovi premiérovi hovorili už pred dvoma rokmi. Jediná možnosť bola oprieť žalobu o to, že v rozhodnutí Rady EÚ ide o akt legislatívnej povahy, a teda sa ku kvótam mali vyjadriť aj národné parlamenty. To sa nám však vtedy zdalo chabé a generálny advokát to tiež odmietol.
Rozhodol Bot správne?
Stotožňujem sa s tým stanoviskom. Ale nedá sa povedať, že by žaloba bola úplne bez šance, i keď minimálnej.
Slovensko a Maďarsko sa bránili procesnými chybami, poukázali tiež, že utečenecké kvóty nie sú vhodným riešením migračnej krízy. Boli to slabé argumenty?
Jediný možný argument bol v otázke, či ide o legislatívny, alebo nelegislatívny akt. Tieto dve kategórie sa v Európskom práve rozlišujú postupmi pri ich schvaľovaní. Toto rozlíšenie zaviedla Lisabonská zmluva len v roku 2009 a jeho výklad ešte nebol úplne dokončený. Tu bola určitá šanca, aj keď len malá, ale generálny advokát to vyložil inak. Keďže podľa neho nešlo o legislatívny akt, nevzťahovali sa naň požiadavky týkajúce sa účasti národných parlamentov.
Súhlasíte s názorom generálneho advokáta, že kvóty nie sú v praxi účinné aj pre odmietavý postoj, ktorý zaujali niektoré krajiny, medzi nimi Slovensko a tiež Česko?
V žalobe bolo spochybňované, či bolo zavedenie utečeneckých kvót primerané požadovanému účinku a či cieľ nebolo možné dosiahnuť inými, miernejšími prostriedkami. Generálny advokát na to hovorí, že to možné nebolo. Ja osobne ako právnik s týmto jeho názorom nemám problém. Druhá vec ale je, čo si myslím o celom tom mechanizme kvót, s tým ako bol nastavený a tým ako funguje, respektíve nefunguje. Toto jeho rozhodnutie bolo však z právneho hľadiska dosť predvídateľné, pretože ani dnešná slabá účinnosť tohto opatrenia nespochybňuje jeho vhodnosť pre sledovaný cieľ v čase jeho prijatia.
Ak sa Súdny dvor stotožní s návrhom generálneho advokáta, bude Slovensko musieť akceptovať povinné migračné kvóty?
Rozhodnutie Rady EÚ malo presne vymedzený časový rozsah od 25. septembra 2015 do 25. septembra 2017, ale žaloba na neplatnosť nemá odkladný účinok. Tak Slovensko, ako Maďarsko má už od septembra 2015 rozhodnutie naplňovať. Takže kým Súdny dvor rozhodne, bude na to už neskoro a skôr nastúpia nejaké sankcie.
Slovensko a Maďarsko podali žaloby osobitne. Prečo ich riešil generálny advokát spolu?
Myslím, že je celkom obvyklá prax takéto veci spojiť. V podstate išlo o „jednoduchú“ záležitosť a z hľadiska rokovacieho poriadku asi nebol dôvod to riešiť oddelene. Prejednávanie vecí v takomto spojení je celkom logické a nie je neobvyklé.
Má väčšie šance so svojou žalobou uspieť na Súdnom dvore Slovensko alebo Maďarsko?
Žaloby som úplne podrobne neporovnával, ale zo stanoviska generálneho advokáta vyplýva, že právnu argumentáciu šlo spojiť, takže tam zásadné rozdiely asi neboli.
Očakávate, že Súdny dvor bude mať rovnaký názor ako Bot?
V 80 % prípadov sa Súdny dvor stotožní s návrhom generálneho advokáta. Takže pravdepodobnosť, že by súd v tomto prípade rozhodol inak, nie je veľká. Už aj v minulých veciach tento súd judikoval, že opatrenia dočasnej povahy nie je možné napadnúť žalobou pre neplatnosť. Táto judikatúra tam už existuje. Takže myslím, že Súdny dvor už tieto žaloby zamietne.
Čo bude nasledovať po rozsudku?
Európske právo sa musí naplňovať, je vynútiteľné. Ak ho niektoré z krajín nenaplňujú, mali by nastúpiť sankcie. Komisia môže na členské štáty podať žalobu, a tie by sa pre porušovanie zmluvy mali spovedať pred Súdnym dvorom. To je však veľmi zdĺhavý proces, pretože to opatrenie malo časovo obmedzený účinok, a kým by súd zasadol, lehota by už uplynula. Preto sa teraz zvažuje iný sankčný mechanizmus, podľa ktorého by krajiny neplniace povinné kvóty boli sankcionované tak, že im budú krátené dotácie. To je zatiaľ posledný návrh Európskej komisie, ktorý by sa mal dotknúť aj Českej republiky, ktorá prijímanie utečencov tiež obmedzuje.