Ako bude prijímať Európska únia utečencov?

, 27.07.2017 14:00
eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos
Eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos. Autor: ,

Takmer 95-tisíc ľudí v Taliansku. Viac ako 10-tisíc v Grécku. Približne 6 500 v Španielsku. To sú tohtoročné migračné štatistiky podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Celkovo sa viac ako 112-tisíc ľudí zatiaľ cez Stredozemné more dostalo do Európy. Okolo 2 300 pri tom zahynulo.

Bez dohody

Má na to únia odpoveď? Odborníci dlhodobo upozorňujú, že neexistuje žiadne zázračné riešenie migračnej krízy. Nie je ním ani prerozdeľovanie utečencov, ani na strane druhej stavanie plotov. Problémom je možno práve to, že za viac ako dva roky hlavného migračného tlaku sa síce vedela únia zhodnúť na viacerých veciach, ale často ani tie nedokázala poriadne zaviesť do praxe. Nehovoriac už o tých oblastiach, kde sa členské štáty zhodnúť nedokázali.

Príkladom sú aj dočasné migračné kvóty, pre ktoré sa Slovensko a Maďarsko obrátili na Súdny dvor Európskej únie. Prerozdeľovanie utečencov odmietajú aj Poľsko a Česko a nadšené ním nie sú ani viaceré ďalšie krajiny. Konečný verdikt sudcov sa očakáva do konca roku. No včera zverejnený názor generálneho advokáta Yvesa Bota, ktorý Súdnemu dvoru EÚ navrhuje odmietnuť žalobu, naznačuje, že boj hlavne strednej a východnej Európy s kvótami sa blíži k prehre.

Myslí si to aj profesor Steve Peers, expert na právo EÚ z Essexskej univerzity. "Názor generálneho advokáta, čo nie je záväzné vyjadrenie súdu, nie je prekvapujúci. Mnoho právnikov si myslí, že boj s rozhodnutím o kvótach nemôže byť úspešný,“ uviedol pre Pravdu Peers. "Prípad sa však týka dočasného systému. Krajiny preto naďalej môžu byť proti návrhu permanentnejšieho prerozdeľovania žiadateľov o azyl, o ktorom hovorí Európska komisia (EK). A v každom prípade, bez ohľadu na budúce rozhodnutie súdu, nedá sa ním zakryť fakt, že systém kvót nefungoval tak, ako sa plánovalo. Iba malá časť žiadateľov o azyl bola v skutočnosti prerozdelená medzi členské štáty,“ pripomenul Peers.

Relokácie fungujú, pokiaľ na to existuje politická vôľa.
Dimitris Avramopulos, eurokomisár pre miráciu

Relokácia však ďalej pokračuje. Ide o 120-tisíc žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska, ktorých si majú členské štáty podľa rozhodnutia zo septembra 2015 rozdeliť v priebehu dvoch rokov. Dosiaľ ich presídlili 24 676.

"Pri pohľade na výsledky, ktoré sme dosiahli, je jasná jedna vec. Relokácie fungujú, pokiaľ na to existuje politická vôľa,“ vyhlásil eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos. "Teraz potrebujeme naposledy napnúť sily, aby sme dosiahli náš spoločný cieľ relokovať do septembra väčšinu žiadateľov o azyl, ktorí sa nachádzajú v Grécku a Taliansku a sú na to spôsobilí. Pod značným tlakom sa nachádza najmä Taliansko. Vyzývam všetky členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o relokácie z Talianska. EÚ nenechá štáty s vonkajšou hranicou osamote a Európska komisia bude pokračovať v tom, aby zaistila, že všetky členské krajiny splnia svoje právne záväzky v oblasti relokácie,“ uviedol Avramopulos.

Zmena systému?

Slovensko počas svojho predsedníctva v Rade EÚ minulého roku prišlo s iniciatívou flexibilnej, respektíve efektívnej solidarity. Jej podstata spočívala v tom, že všetky štáty by prispeli k riešeniu migračnej krízy, ale dobrovoľne a podľa svojich možností. Slovenský premiér Robert Fico opakuje, že systém relokácií nefunguje. Rovnako predseda vlády viac ráz povedal, že kvóty na jeseň po dvoch rokoch skončia a iné mechanizmy nemá EÚ k dispozícii.

Eurokomisia však včera pripomenula, že štáty si budú musieť splniť svoje záväzky aj po uplynutí dvojročného obdobia, ktoré bolo určené na premiestňovanie utečencov. Relokácia sa týka spôsobilých žiadateľov o azyl, ktorí do Grécka a Talianska prídu do 26. septembra 2017.

Zároveň sa v EÚ dlhodobo diskutuje o celej zmene azylového systému. Včera Súdny dvor EÚ rozhodol, že Rakúsko a Slovinsko mali aj počas migračnej krízy právo odmietnuť žiadateľov o azyl na základe dublinského systému. Ten určuje, že o žiadosť sa má postarať prvá krajina EÚ, do ktorej utečenci dorazia.

Dublinský systém by mohol byť nahradený novými pravidlami. Na nich sa však nevedia krajiny únie dohodnúť. Návrh EK za určitých okolností predpokladá prerozdeľovanie azylantov medzi členské štáty. V prípade, že by ich nezobrali, museli by zaplatiť pokutu. Takýto systém však viaceré krajiny vrátane Slovenska odmietajú.

"Môžeme povedať, že tak, ako je momentálne nastavený systém kvót, tak nefunguje. Je to aj pre nedostatky dublinského systému. Utečenec musí v jeho rámci žiadať o azyl v prvej členskej krajine EÚ, na ktorej územie sa dostane. To však momentálne vytvára neprimeraný tlak na štáty na juhu ako Grécko a Taliansko. Tie sa zase potom snažia systém obísť, lebo ho pokladajú za nespravodlivý. Aj z toho pramení chaos,“ reagoval pre Pravdu Christian Kaunert z Inštitútu pre európskej štúdie v Bruseli.

Podľa experta na migráciu a bezpečnosť je potrebné zmeniť celý európsky azylový systém. "Mohli sme umožniť utečencom žiadať o azyl na ambasádach únie mimo krajín EÚ. Prispelo by to k zmierneniu utečeneckého toku cez Stredozemné more. Bolo by tiež dobré vydávať viac humanitárnych víz a lepšie manažovať situáciu v tých krajinách, ktorých obyvatelia sa vydávajú na migračnú cestu. Ale to sú dosť radikálne možnosti a nie je pravdepodobné, že sa bude o nich vážne diskutovať. Asi na to budeme potrebovať ešte niekoľko kríz,“ uviedol

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Stredomorie #migranti #EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk