Rovnako ako generálny advokát rozhodol neskôr aj Súdny dvor Európskej únie. Sudcovia skonštatovali, že medzinárodná legislatíva neukladá Slovenskej republike povinnosť zaručiť prezidentovi Maďarska vstup na svoje územie.
K incidentu prišlo 21. augusta 2009, keď mal Sólyom prísť do Komárna na oslavu pri príležitosti odhalenia sochy prvého uhorského kráľa Štefana. Najvyšší ústavní činitelia Slovenska – premiér Robert Fico, prezident Ivan Gašparovič a predseda parlamentu Pavol Paška – vtedy prijali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že návšteva Sólyoma nie je vhodná. Problémom bol citlivý dátum návštevy, keďže išlo o výročie obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorých súčasťou bolo aj maďarské vojsko.
Maďarsko preto podalo žalobu na úniový súd, pričom sa odvolávalo na európsku smernicu o práve občanov únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov. Generálny advokát Bot však vo svojom stanovisku zdôraznil, že Sólyom mal prísť do Komárna v rámci svojej funkcie, nie na súkromnú návštevu ako občan únie. Ako ďalej skonštatoval, návštevy hláv štátov podliehajú súhlasu a pravidlám hostiteľskej krajiny, nemôžu sa teda posudzovať z pohľadu slobody pohybu.
Súd nie je viazaný názorom generálneho advokáta, môže sa k nemu však prikloniť. V prípade sporu medzi Slovenskom a Maďarskom tak aj urobil a žalobu zamietol. Maďarsku navyše uložil povinnosť uhradiť trovy konania.