V čom spočíva spor o kvóty?
Žalobu pre povinné kvóty na žiadateľov o azyl podalo Slovensko oficiálne 2. decembra 2015. Zaoberá sa ňou Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu. „Podávame žalobu proti Rade Európskej únie pre prijatie rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra o takzvaných povinných kvótach, ktoré boli prijaté väčšinovým hlasovaním napriek odporu niektorých členských štátov,“ objasnil v decembri 2015 slovenský premiér Robert Fico. Proti kvótam vtedy boli okrem Slovenska aj Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa zdržalo. Žalobu podala aj Budapešť. Podporilo ju tiež Poľsko, ktoré však za predchádzajúcej vlády Občianskej platformy hlasovalo za kvóty.
Prečítajte si aj komentár Mariána Repu: Keď sa nerieši príčina
Prečo kvóty?
Prerozdelenie azylantov malo pomôcť krajinám ako Taliansko a Grécko, aby lepšie zvládali príliv utečencov a migrantov. Len v roku 2015 zaznamenali štáty EÚ 1,2 milióna žiadostí o azyl. V roku 2016 sa cez Stredozemné more dostalo do únie viac ako 362-tisíc ľudí. V roku 2017 je to zatiaľ približne 112-tisíc ľudí. Veľkú časť utečencov tvorili najprv obyvatelia krajín postihnutých vojnou ako Sýria, Afganistan či Irak. Momentálne je situácia už iná. V roku 2017 podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo cez Stredozemné more najviac obyvateľov Nigérie, Guiney, Pobrežia Slonoviny a Bangladéša. Členské krajiny Európskej únie začali ochotnejšie pristupovať k prijímaniu utečencov z Grécka a Talianska. Prerozdeľovanie žiadateľov o azyl z krajín, v ktorých ich je najviac, sa tak konečne trochu rozprúdilo. Včera to vyhlásil európsky komisár pre migráciu a vnútro Dimitris Avramopulos. Jún bol podľa neho v tomto zmysle rekordným mesiacom, keďže v rámci prerozdeľovania utečencov ich viac ako dvetisíc premiestnili z Grécka a takmer tisíc z Talianska. Celkovo zatiaľ štáty relokovali 24 676 ľudí z predpokladaných 120-tisíc.