„Americký zákon (o sankciách) by mohol mať nechcený vplyv na energetické bezpečnostné záujmy EÚ,“ uviedol Juncker vo vyhlásení po rokovaní Európskej komisie. „Preto sa komisia dnes zhodla, že ak naše obavy nebudú dostatočne vypočuté, sme pripravení zareagovať v priebehu niekoľkých dní. Motto Amerika na prvom mieste nesmie znamenať, že európske záujmy budú až posledné,“ dodal Juncker.
Nemecké ministerstvo zahraničia Washingtonu odkázalo, že nie je možné z prípravy sankcií vynechať aj Európu. Berlín zároveň vyhlásil, že ak by Spojené štáty nové sankcie využili ako nástroj priemyselnej politiky, bolo by to neprijateľné.
Za nedovolený zásah do medzinárodného práva označila nové americké opatrenia francúzska diplomacia. „Aby sme sa obrnili voči extrateritoriálnym následkom americkej (prípadne inej) legislatívy, bude potrebné súbežne pracovať na prijatí národných mechanizmov a aktualizovať tie európske,“ povedala hovorkyňa francúzskeho ministerstva zahraničia Agnes Romatetová.
Výhrady k postupu USA neskrýva ani Rakúsko, ktoré kritizuje Spojené štáty za to, že prípravu odvetných opatrení proti Moskve nekoordinujú s Európskou úniou. Rakúsky kancelár Christian Kern sa podľa svojho hovorcu Jürgena Schwarza obáva, že jednostranné zostrenie sankcií proti Ruskej federácii by bol poľutovaniahodným odklon od doterajšieho spoločného európsko-amerického postupu.
Schwarz tiež poukázal na obavu, že americké odvetné opatrenia by mohli poškodiť ruské aktivity európskych firiem v energetickom a infraštruktúrnom odvetví.
Snemovňa reprezentantov USA v utorok schválila nové sankcie voči Rusku, Iránu a Severnej Kórei, návrh teraz posúdi Senát a v prípade schválenia ho dostane prezident Donald Trump na podpis. Či tak urobí, nie je jasné, pretože Trump mal v minulosti voči postupu Kongresu k sankčnému režimu výhrady.