Brusel dôrazne varoval vládnu moc vo Varšave, že podkopávanie nezávislosti najvyššieho súdu, ktorým sa pokúša dovŕšiť úplné ovládnutie súdnictva, jej neprejde beztrestne.
Komisia včera reagovala na kontroverznú reformu súdnictva, s ktorou finišuje parlament ovládaný stranou Právo a spravodlivosť (PiS). Výhrady k nej v utorok nečakane vyjadril aj prezident Andrzej Duda, ktorý vzišiel z PiS a doteraz sa ani raz nevzoprel straníckemu vodcovi a najvplyvnejšiemu politikovi krajiny Jaroslawovi Kaczyńskému.
Nik nechce ísť k súdu, kde si musí klásť otázku, či sudcovi náhodou nezavolá nejaký minister. Tak nezávislé súdnictvo nepracuje.prvý podpredseda EK Frans Timmermans
Hlava štátu pohrozila vetovaním zákona o najvyššom súde, ak sa nezmení iný kontroverzný zákon, ktorým vládna strana presadila zmenu voľby súdnej rady, ústavného orgánu, dohliadajúceho na nezávislosť súdnictva. Podľa kritikov sa PiS týmto krokom snaží získať rozhodujúce slovo pri výbere sudcov, ktorých by volil parlament prostou väčšinou.
Duda navrhuje, aby boli volení trojpätinovou väčšinou poslancov, čo by si vyžadovalo dohodu vlády s opozíciou. „Nepodpíšem zákon o najvyššom súde, ak nebude prijatá mnou predložená zmena zákona o súdnej rade,“ vyhlásil prezident. Napriek jeho varovaniu vládni poslanci posunuli kontroverznú predlohu do druhého čítania. Návrh zákona ráta napríklad s penzionovaním doterajších členov najvyššieho súdu s výnimkou tých, ktorých odobrí minister spravodlivosti.
Po včerajšom zasadaní Európskej komisie jej prvý podpredseda Frans Timmermans poľskú vládu vyzval, aby začatú súdnu reformu zastavila, lebo tá významným spôsobom ohrozuje v krajine právny štát. Výrazne sa tým podľa neho priblížila chvíľa, keď komisia navrhne členským krajinám, aby rozhodli, že v Poľsku sú závažne a trvalo porušované hodnoty, na ktorých je EÚ založená.
Tým by sa prvý raz v histórii otvorila cesta k možnosti použitia článku 7 Lisabonskej zmluvy EÚ, ktorý sa v bruselskom žargóne zvykne označovať aj ako „atómová bomba“. Podobne ako jadrové zbrane aj siedmy článok je zamýšľaný skôr ako odstrašujúci nástroj, ktorý nebude musieť byť nikdy nasadený. Pohrozenie jeho spustením však má obrovskú symbolickú silu.
„Dostávame sa veľmi blízko k spusteniu článku 7,“ vyhlásil Timmermans. Na jeho aktivizáciu stačí kvalifikovaná väčšina členských štátov. Pravda, na pozastavení hlasovacích práv, s čím článok 7 ráta ako s najprísnejším trestom, by sa členské štáty únie už museli zhodnúť jednomyseľne, čo vzhľadom na opakovane zdôrazňovanú solidaritu Budapešti s Varšavou nie je reálne.
Únia však drží v rukách aj iné sankčné nástroje. Upozornila na ne včera česká eurokomisárka Věra Jourová, ktorá pohrozila odobratím dotácií z európskych fondov Poľsku, ich najväčšiemu poberateľovi, a to už v nasledujúcom rozpočtovom období začínajúcom sa v roku 2021. Pripustila, že ide o tvrdý krok, ako však v rozhovore pre Neue Osnabrücker Zeitung dodala, nedokáže si predstaviť, „že by napríklad nemeckí či švédski daňoví poplatníci chceli financovať zriadenie nejakej formy diktatúry v členskom štáte EÚ“.
Európska komisia sa včera zaoberala všetkými zákonmi, ktoré sú súčasťou poľskej súdnej reformy. „Zlikvidovali by akýkoľvek zvyšok nezávislosti súdov a dostali súdny systém pod plnú politickú kontrolu vlády,“ upozornil jej podpredseda.
„Sudcovia by len slúžili svojim politickým pánom a boli by od nich absolútne závislí,“ vyhlásil Timmermans. Presadzované reformy podľa neho zjavne nie sú v súlade s poľskou ústavou. To však nie je možné ani posúdiť vzhľadom na to, že strana PiS po príchode k moci v snahe podriadiť si ústavný súd ho fakticky znefunkčnila, pripomenul podpredseda komisie.
Timmermans tiež upozornil na úskalia, ku ktorým môže viesť nesúlad medzi poľskou súdnou reformou a európskym právom. „V budúcnosti by to mohlo spôsobiť ťažkosti každému, kto by chcel v Poľsku obchodovať, podnikať či krajinu hoci len navštíviť. Nik nechce ísť k súdu, kde si musí klásť otázku, či sudcovi náhodou nezavolá nejaký minister. Tak nezávislé súdnictvo nepracuje,“ zdôraznil podpredseda komisie.