„Erasmus začal svoju činnosť ako skromný výmenný program pre študentov vysokých škôl. Málokto vtedy tušil, že sa z tohto projektu stane historicky najúspešnejší program EÚ a najväčší systém výmeny študentov na svete,“ konštatuje vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
Začiatky boli v porovnaní s dneškom naozaj skromné. V roku 1987 vycestovalo na jeden či dva semestre do zahraničia len 3 244 študentov z 11 krajín západnej Európy. O rok na to ich bolo už takmer 10-tisíc. Počet študentov rástol spolu s tým, ako sa rozširovala EÚ.
Za 30 rokov 9 miliónov ľudí
- 4,4 mil. vysokoškolákov
- 1,8 mil. učiteľov a pracovníkov s mládežou
- 1,4 mil. účastníkov výmenných pobytov
- 1,3 mil. ľudí v rámci odborného vzdelávania
- 100-tisíc ľudí na dobrovoľníckych pobytoch
- 100-tisíc ľudí v rámci programu Erasmus Mundus
Prví slovenskí študenti vycestovali na študijné pobyty do krajín EÚ v roku 1998. Vtedy ich bolo 59. Teraz sa celkový počet slovenských študentov, učiteľov i mladých dobrovoľníkov blíži k číslu 108-tisíc. Najčastejšie chodia do Česka, Nemecka a Španielska. Naopak, na Slovensko najviac prichádzajú Španieli, Poliaci a Turci.
„Študenti sa zväčša vracajú s pozitívnymi skúsenosťami, keďže štúdium v zahraničí okrem iného zvýši ich jazykové kompetencie a prinesie im nové poznatky v odbore, ktorý študujú. Zároveň môžu porovnať úroveň výučby v zahraničí a na našej fakulte, v pozitívnom i negatívnom zmysle. A vedľajším efektom je spoznanie inej krajiny, kultúry a ich vrstovníkov,“ hovorí prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Martin Slobodník.
Krajiny zapojené do programu Erasmus
- 1987 Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Veľká Británia, Írsko, Belgicko, Holandsko, Nemecko, Dánsko, Taliansko, Grécko
- 1988 Luxembursko
- 1992 Fínsko, Švédsko, Nórsko, Island, Rakúsko
- 1994 Lichtenštajnsko
- 1998 Poľsko, ČR, SR, Maďarsko, Rumunsko
- 1999 Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Bulharsko
- 2000 Malta
- 2004 Turecko
- 2009 Chorvátsko
- 2014 Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko
Celkový rozpočet na program Erasmus+ na roky 2014 – 2020: 14,7 miliardy eur
Odhadovaný počet zapojených ľudí: 4 milióny
Rozpočet pre SR v r. 2014: 22 mil. eur
Odhadovaný rozpočet pre SR v r. 2020: 40 mil. eur
Zdroj: Európska komisia, 2017
Z ich fakulty každoročne vysielajú vyše sto študentov do takmer 20 krajín. Naopak, na štúdium prichádza približne 50 študentov, najmä z Talianska, zo Španielska a z Poľska. Študenti zo západnej Európy podľa prodekana často nemajú veľké očakávania, ale väčšinou odchádzajú s dobrými dojmami. „Sympatické je ich úsilie pochytiť čo najviac zo slovenčiny,“ dodáva Slobodník s tým, že často cestujú aj do iných kútov Slovenska a nezostávajú len v Bratislave.
„Erasmáci“ majú podľa prieskumov väčšie šance zamestnať sa ako tí, čo program neabsolvovali. Ako však vraví podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, Erasmus má veľký vplyv aj na osobný život. „Jeden zo štyroch absolventov programu má životného partnera inej národnosti, pričom sa často spoznali počas výmenného pobytu na Erasme,“ hovorí Šefčovič.
Výhody cítia aj učitelia. „Možnosť vyučovať na inom partnerskom pracovisku je pre pedagóga obohacujúca. Má možnosť zoznámiť sa s inou akademickou kultúrou, nazrieť do fungovania podobnej katedry v zahraničí, všimnúť si rozdiely v koncepcii študijného programu, porovnať úroveň poznatkov vlastných študentov so zahraničnými a nadviazať profesionálne, ale i osobné vzťahy s kolegami v zahraničí,“ vraví Slobodník z Univerzity Komenského.
Erasmus a Slovensko
- 1998: prvých 59 študentov
- 1998 – 2017: vyše 107-tisíc ľudí
- 39 800 vysokoškolákov
- 24 400 učiteľov a pracovníkov s mládežou
- 23 100 študentov odborného vzdelávania
- 18 900 účastníkov výmenných pobytov
- 1 500 dobrovoľníkov
- 300 ľudí v rámci programu Erasmus Mundus
Krajiny, kde najviac chodia Slováci: ČR, Nemecko, Španielsko
Krajiny, z ktorých najčastejšie prichádzajú študenti: Španielsko, Poľsko, Turecko
Počet ľudí, ktorí vycestujú za novými skúsenosťami, bude v najbližších rokoch rásť. Rozpočet na granty pre tieto výmeny sa pre Slovensko zvýši z 22 miliónov eur v roku 2014 na 40 miliónov eur v roku 2020.
Erasmus však nie je určený len pre vysokoškolákov a ich učiteľov. Rozšírený Erasmus+ od roku 2014 zlučuje viacero programov a zahŕňa rôzne možnosti zahraničných pobytov – študijné pobyty a stáže pre vysokoškolákov, ale aj pre stredoškolákov a učňov, dobrovoľnícke pobyty, študijné pobyty pre učiteľov a pracovníkov v školstve rôznych stupňov škôl a pre ľudí, ktorí pracujú s mládežou. Program podporuje aj nadnárodné partnerstvá medzi školami či spoluprácu v oblasti športu. Na roky 2014 – 2020 je naň celkovo vyčlenených 14,7 miliardy eur. Za to obdobie by takto mohli vycestovať až štyri milióny mladých ľudí.
Užitočné skúsenosti, ktoré môžu mladého človeka výrazne posunúť, sa dajú zbierať aj na dobrovoľníckych pobytoch. „Bol som len na tri mesiace v kultúrnom centre Kulturfabrik v Luxembursku, ale aj tie tri mesiace boli pre mňa kľúčové. Vďaka tej skúsenosti sme začali robiť niečo podobné v Žiline,“ hovorí Marek Adamov, riaditeľ Kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie a Novej synagógy Žilina. Patril k prvým študentom zo Slovenska, ktorí v roku 1999 vycestovali do štátov EÚ na dobrovoľnícky pobyt. „V Luxembursku som prvý raz stretol ľudí z celej Európy, ktorí robili niečo, čo sme plánovali aj my,“ spomína Adamov.
EUrópa stage opäť na Pohode
Ako im Erasmus zmenil život a ako vidia „erasmáci“ budúcnosť Európy? Aj o tom sa môžete dozvedieť viac počas nadchádzajúceho hudobného festivalu Pohoda. Zastúpenie Európskej komisie aj tento rok pripravilo v stane EUrópa stage viaceré diskusie. Na piatok sú nachystané dve debaty – predpoludňajšia je zameraná na tému nenávisti na internete a hľadanie odpovedí na to, ako sa brániť pri šírení nenávistných, často aj falošných alebo zavádzajúcich správ. Popoludní sa debata sústredí na problém populizmu. V sobotu budú o svojich skúsenostiach hovoriť absolventi Erasmu. V EÚ info zóne zas na záujemcov okrem informačných materiálov čakajú súťaže, kvízy a interaktívne hry, ale aj žrebovanie o ceny.
Cez Erasmus majú v žilinskom kultúrnom centre dobrovoľníkov z rôznych krajín. „Veľa sme sa naučili aj od nich, pretože každý so sebou prináša nové veci,“ vraví Adamov. Do rôznych štátov EÚ i mimo nej vysielajú zároveň dobrovoľníkov zo Slovenska. „Ten program naozaj funguje perfektne. Je to ideálna príležitosť pre mladých vycestovať na dlhšie, spoznať novú kultúru, veľa sa naučiť a niečo zažiť. Nielen ísť niekam umývať poháre alebo brigádovať na farme,“ uzatvára Adamov.
Otázky a odpovede
Ako sa môže vysokoškolák dostať do programu Erasmus?
O možnostiach štúdia alebo stáže v zahraničí, spôsobe prihlasovania a získania finančného grantu sa treba informovať na svojej vysokej škole. Vysoké školy majú svojich koordinátorov pre program Erasmus+ a väčšinu základných informácií aj na svojich webových stránkach. Vo všeobecnosti na štúdium v rámci Erasmu môžu ísť študenti, ktorí sú aspoň v druhom ročníku na bakalárskom stupni. Štúdium v zahraničí musí súvisieť so študovaným odborom a uskutočňuje na škole, ktorá je zmluvným partnerom školy. Informácie o výberovom procese, dokumentoch, ktoré si treba pripraviť a miestach, kde možno v zahraničí študovať, poskytujú koordinátori programu na školách.
Na ako dlho možno ísť študovať do zahraničia?
Študijný pobyt v rámci Erasmu trvá minimálne tri mesiace (jeden semester), najviac 12 mesiacov. Možnosť takto študovať sa dá využiť aj viac ráz. Celkový čas štúdia v zahraničí nemôže presiahnuť 12 mesiacov za jeden stupeň štúdia (bakalárskeho alebo magisterského/inžinierskeho). V prípade jednostupňového vzdelávania (napríklad medicína alebo architektúra) možno v rámci programu študovať v zahraničí 24 mesiacov.
Môžu sa do programu zapojiť aj čerství absolventi?
Áno. Je to nová možnosť, ktorú ponúka Erasmus+. V tomto prípade sa treba do programu hlásiť ešte v poslednom ročníku štúdia a prejsť výberovým konaním. Čerstvý absolvent školy musí zároveň ukončiť svoju stáž v zahraničí do jedného roka od skončenia štúdia.
Kam sa dá ísť na stáž v rámci Erasmu?
O možnostiach stáže v zahraničí sa treba informovať u koordinátora vysokej školy pre program Erasmus+. Študent si môže podnik alebo organizáciu, kde chce stážovať, nájsť aj sám (na vyhľadávanie môže využiť napr. portál erasmusintern.org), vhodnosť vybraného podniku však musí konzultovať so svojou školou. Ak je stáž súčasťou študijného programu, vysoká škola ju musí študentovi uznať udelením kreditov. Ak nie je súčasťou študijného programu, vysoká škola uzná stáž tým, že jej obdobie bude zapísané k Dodatku k diplomu. Stáž v zahraničí môže trvať minimálne dva a najviac 12 mesiacov.
Článok je súčasťou seriálu Pravdy a Zastúpenia Európskej komisie.