Erasmus+ rozširuje obzory už 30 rokov

„Erasmus začal svoju činnosť ako skromný výmenný program pre študentov vysokých škôl. Málokto vtedy tušil, že sa z tohto projektu stane historicky najúspešnejší program EÚ a najväčší systém výmeny študentov na svete,“ konštatuje vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Začiatky boli v porovnaní s dneškom naozaj skromné. V roku 1987 vycestovalo na jeden či dva semestre do zahraničia len 3 244 študentov z 11 krajín západnej Európy. O rok na to ich bolo už takmer 10-tisíc. Počet študentov rástol spolu s tým, ako sa rozširovala EÚ.

Prví slovenskí študenti vycestovali na študijné pobyty do krajín EÚ v roku 1998. Vtedy ich bolo 59. Teraz sa celkový počet slovenských študentov, učiteľov i mladých dobrovoľníkov blíži k číslu 108-tisíc. Najčastejšie chodia do Česka, Nemecka a Španielska. Naopak, na Slovensko najviac prichádzajú Španieli, Poliaci a Turci.

„Študenti sa zväčša vracajú s pozitívnymi skúsenosťami, keďže štúdium v zahraničí okrem iného zvýši ich jazykové kompetencie a prinesie im nové poznatky v odbore, ktorý študujú. Zároveň môžu porovnať úroveň výučby v zahraničí a na našej fakulte, v pozitívnom i negatívnom zmysle. A vedľajším efektom je spoznanie inej krajiny, kultúry a ich vrstovníkov,“ hovorí prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Martin Slobodník.

Z ich fakulty každoročne vysielajú vyše sto študentov do takmer 20 krajín. Naopak, na štúdium prichádza približne 50 študentov, najmä z Talianska, zo Španielska a z Poľska. Študenti zo západnej Európy podľa prodekana často nemajú veľké očakávania, ale väčšinou odchádzajú s dobrými dojmami. „Sympatické je ich úsilie pochytiť čo najviac zo slovenčiny,“ dodáva Slobodník s tým, že často cestujú aj do iných kútov Slovenska a nezostávajú len v Bratislave.

„Erasmáci“ majú podľa prieskumov väčšie šance zamestnať sa ako tí, čo program neabsolvovali. Ako však vraví podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, Erasmus má veľký vplyv aj na osobný život. „Jeden zo štyroch absolventov programu má životného partnera inej národnosti, pričom sa často spoznali počas výmenného pobytu na Erasme,“ hovorí Šefčovič.

Výhody cítia aj učitelia. „Možnosť vyučovať na inom partnerskom pracovisku je pre pedagóga obohacujúca. Má možnosť zoznámiť sa s inou akademickou kultúrou, nazrieť do fungovania podobnej katedry v zahraničí, všimnúť si rozdiely v koncepcii študijného programu, porovnať úroveň poznatkov vlastných študentov so zahraničnými a nadviazať profesionálne, ale i osobné vzťahy s kolegami v zahraničí,“ vraví Slobodník z Univerzity Komenského.

Počet ľudí, ktorí vycestujú za novými skúsenosťami, bude v najbližších rokoch rásť. Rozpočet na granty pre tieto výmeny sa pre Slovensko zvýši z 22 miliónov eur v roku 2014 na 40 miliónov eur v roku 2020.

Erasmus však nie je určený len pre vysokoškolákov a ich učiteľov. Rozšírený Erasmus+ od roku 2014 zlučuje viacero programov a zahŕňa rôzne možnosti zahraničných pobytov – študijné pobyty a stáže pre vysokoškolákov, ale aj pre stredoškolákov a učňov, dobrovoľnícke pobyty, študijné pobyty pre učiteľov a pracovníkov v školstve rôznych stupňov škôl a pre ľudí, ktorí pracujú s mládežou. Program podporuje aj nadnárodné partnerstvá medzi školami či spoluprácu v oblasti športu. Na roky 2014 – 2020 je naň celkovo vyčlenených 14,7 miliardy eur. Za to obdobie by takto mohli vycestovať až štyri milióny mladých ľudí.

Užitočné skúsenosti, ktoré môžu mladého človeka výrazne posunúť, sa dajú zbierať aj na dobrovoľníckych pobytoch. „Bol som len na tri mesiace v kultúrnom centre Kulturfabrik v Luxembursku, ale aj tie tri mesiace boli pre mňa kľúčové. Vďaka tej skúsenosti sme začali robiť niečo podobné v Žiline,“ hovorí Marek Adamov, riaditeľ Kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie a Novej synagógy Žilina. Patril k prvým študentom zo Slovenska, ktorí v roku 1999 vycestovali do štátov EÚ na dobrovoľnícky pobyt. „V Luxembursku som prvý raz stretol ľudí z celej Európy, ktorí robili niečo, čo sme plánovali aj my,“ spomína Adamov.

Cez Erasmus majú v žilinskom kultúrnom centre dobrovoľníkov z rôznych krajín. „Veľa sme sa naučili aj od nich, pretože každý so sebou prináša nové veci,“ vraví Adamov. Do rôznych štátov EÚ i mimo nej vysielajú zároveň dobrovoľníkov zo Slovenska. „Ten program naozaj funguje perfektne. Je to ideálna príležitosť pre mladých vycestovať na dlhšie, spoznať novú kultúru, veľa sa naučiť a niečo zažiť. Nielen ísť niekam umývať poháre alebo brigádovať na farme,“ uzatvára Adamov.

Článok je súčasťou seriálu Pravdy a Zastúpenia Európskej komisie.