Ako uviedla pred poslancami nemeckého parlamentu, Európska únia je napriek odmietavému postoju Spojených štátov amerických „odhodlaná viac než kedykoľvek predtým“ pracovať na plnení cieľov dohody. Rozhodnutie o vystúpení USA z klimatického paktu oznámil začiatkom júna americký prezident Donald Trump.
Problematika klimatických zmien bude jednou z dôležitých tém summitu skupiny najdôležitejších vyspelých a rozvíjajúcich sa ekonomík G20, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla v Hamburgu.
Diskusie budú náročne a nemá zmysel skrývať nezhody, mali by však „slúžiť podstate a cieľom Parížskej dohody“, zdôraznila kancelárka. Nadchádzajúci summit skupiny G20 by mal podľa Merkelovej tiež vyslať „jasný signál“ v prospech voľného obchodu a proti izolacionizmu, nakoľko „protekcionizmus nemôže byť riešením“ globálnych problémov.
K dohode o znížení skleníkových plynov s cieľom zmierniť klimatické zmeny sa v decembri 2015 v Paríži pripojilo 195 krajín. Právoplatnosť nadobudla v novembri 2016 po splnení podmienky, že dokument musí ratifikovať najmenej 55 krajín reprezentujúcich minimálne 55 percent globálnych emisií.
Dlhodobým cieľom Parížskej klimatickej dohody, ktorá má nahradiť tzv. Kjótsky protokol dohodnutý v decembri 1997, je udržanie rastu globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že signatárske krajiny sa budú usilovať o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
Dohoda má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové, modernejšie technológie. Za USA dohodu prijala administratíva predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu.