Dnes má Londýn predstaviť presnejšie podmienky toho, ako si predstavuje budúcnosť občanov EÚ na území krajiny. Lenže aký bude brexit? Tvrdý, mäkký, otvorený, brutálny? Bude vôbec?
"Krajina sa minulý rok postavila na hlavu. Výsledok referenda elity a väčšina verejnosti neočakávali. Podobne to bolo aj s nedávnymi voľbami,“ reagoval pre Pravdu politológ Thomas Lundberg z Glasgowskej univerzity. "Británia je rozdelená, čo sa týka dôležitých otázok. Je to veľký problém, keď čelíte takým zložitým výzvam. Za 16 rokov, čo tu žijem, som nevidel taký zmätok,“ vyhlásil Lundberg.
"Rok po referende sme krajinou, ktorá trpí niečím, čo sa dá prirovnať ku kríze stredného veku. Ale namiesto toho, aby sme si kúpili zbytočné športové auto či rýchly čln, tak sme sa rozhodli opustiť EÚ a neopísateľným spôsobom sa poškodiť,“ uviedol pre Pravdu zase Nick Wright, expert na úniu z University College v Londýne. "Niektorí medzi nami stále trvajú na tom, že po brexite na nás čaká nejaká fantastická utópia. A dokonca tých, čo sa pýtajú, či to tak naozaj bude, okamžite označujú za zradcov a tvrdia, že nie sú patrioti. Výhra brexitu pôsobí ako triumf nevedomosti a politickej priemernosti,“ tvrdí Wright.
Čítajte aj glosu: Toxický brexit
Na poslednom summite EÚ nemecká kancelárka Angela Merkelová odkázala do Londýna, že úniu viac zaujíma vlastná budúcnosť ako brexit. Jednoducho, že spoločný osud 27 krajín je dôležitejší ako to, čo sa deje s Britániou. Samozrejme, rokovania o nájdení kompromisu sú v záujme oboch strán. No otázkou je, či k dohode, na hľadanie ktorej majú Londýn a EÚ dva roky, skutočne dôjde.
Hlavný britský vyjednávač David Davis v nedeľu pre BBC priznal, že to tak byť nemusí. "Som si dosť istý, nie som si však na sto percent istý. Nikdy si nemôžete byť, je to rokovanie,“ povedal minister pre brexit o možnej dohode.
Je jasné, že už prvá fáza vyjednávaní bude veľmi zložitá. EÚ sa zhodla na tom, že najprv je potrebné vyriešiť otázky postavenia občanov únie v Británii, finančného vyrovnania a fungovania hraníc medzi Írskom a Severným Írskom.
Ale už tieto prvotné témy v sebe skrývajú množstvo problémov. Davis odmietol myšlienku, že by Európsky súdny dvor mohol aj po brexite chrániť práva občanov EÚ žijúcich v Británii. Politici v Londýne tiež nie sú nadšení z návrhu, že by krajina mala zaplatiť "účet za brexit.“ V médiách sa objavili rôzne prepočty od 30 až do 100 miliárd eur. Čo sa týka Severného Írska, tam komplikujú situáciu rokovania konzervatívcov s miestnou Demokratickou unionistickou stranou, bez ktorej hlasov by nemala premiérka Mayová podporu v parlamente.
A to je už ďalšia téma, týkajúca sa vnútornej britskej politiky, ktorá vnáša ešte väčší chaos do situácie. Konzervatívci stavili na predčasné voľby, ktoré mali posilniť ich mandát. No stal sa opak. Pravica stratila v parlamente väčšinu. Pod Mayovou sa povážlivo trasie premiérske kreslo a šéf opozičných labouristov Jeremy Corbyn sa snaží o ďalšie voľby.
Uvidí sa, či predsedníčku vlády podrží vlastná strana. Davis tvrdí, že boj o líderstvo u konzervatívcov by bol momentálne katastrofický. Ale podľa nedeľníka Sunday Times existuje plán, že už na jeseň by prevzal premiérsky post súčasný minister financií Philip Hammond. Bol by však len dočasným lídrom počas dvojročných rokovaní o brexite.