Bude sa únia brániť spoločne?

Európske krajiny by mali vystupovať sebavedomejšie a byť bezpečnostne sebestačnejšie. Pomôže im k tomu vytvorenie spoločného obranného fondu, ktorý má koordinovať, dopĺňať a posilňovať investície jednotlivých štátov do výskumu, vývoja prototypov a nákupu materiálov a technológií.

14.06.2017 12:00
debata (13)

Hlasy o potrebe vytvorenia fondu silnejú aj vzhľadom na zvyšujúce sa bezpečnostné riziká spojené s nárastom globálneho terorizmu. Na čele iniciatívy stoja Francúzi s Nemcami a zhodne zdôrazňujú potrebu ísť vlastnou cestou namiesto neustáleho spoliehania sa na pomoc USA a NATO.

„Fond bude katalyzátorom silného európskeho obranného priemyslu,“ vyhlásil podpredseda Európskej komisie pre rast a konkurencieschop­nosť Jyrki Katainen. Za zvýraznenie spolupráce členských štátov lobuje najmä Paríž. Francúzi sa po odchode Veľkej Británie zo Schengenu stanú jediným štátom s jadrovým arzenálom.

„Nechceme nahrádzať, súperiť alebo nebodaj duplikovať NATO,“ zdôraznila vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová. EÚ podľa nej nie je vojenskou alianciou – a ani sa ňou nechce stať.

Európsky fond na obranu by mal formou spolufinancovania naštartovať spoluprácu členských krajín EÚ pri pružnejšom obstarávaní obrannej techniky a technológií.

Peniaze z európskeho rozpočtu by mohli byť prvýkrát využité na nákup dôležitého vybavenia štátov, napríklad bezpilotných prostriedkov (drony), satelitných komunikácií či vojenských vrtuľníkov. Plán na vznik fondu predpokladá po jari 2020 ročné bezpečnostné investície v Európe vo výške 5,5 miliardy eur.

Iniciatívu víta aj slovenský rezort obrany, ktorý čaká nutná modernizácia. V súčasnosti totiž nedisponujeme dostatočnou vojenskou silou, ktorá by nám v prípade hrozby dokázala postačiť. „Európsky fond na obranu predstavuje jednu z viacerých iniciatív na podporu rozvoja obranných spôsobilostí členských štátov EÚ, ktoré sú súčasťou Akčného plánu európskej obrany,“ potvrdila rokovania hovorkyňa Danka Capákova.

Zriadenie fondu, ako aj príspevok členských štátov do jeho rozpočtu podľa nej nepredstavuje pre Slovensko niečo, čo by bolo nad rámec záväzkov voči NATO. Využívanie fondu vo výhradnom vlastníctve členských štátov únie môž, naopak, plnenie našich záväzkov voči NATO iba podporiť.

Bezpečnostný expert Jaroslav Naď zavedenie Európskeho fondu na obranu kvituje, varuje však aj pred odvrátenou stránkou nádejnej idey. "Jeho zriadenie je veľmi dobrá myšlienka. V podstate ide o to, že viaceré krajiny nemajú dostatočné množstvo peňazí a znalostí na potrebné úkony v rámci obranných systémov.

Cieľom by mal byť zjednodušený prístup pre menšie krajiny, aby mohli viac participovať na výskume. Nesmie to ale skĺznuť do roviny, že si budú silné štáty z fondu platiť výskum pre svoje spriaznené firmy," zhodnotil.

Dôležitým pilierom fondu bude aj podpora investícií do vedy a výskumu v bezpečnosti a obrane, predovšetkým v oblastiach, ktoré členské krajiny EÚ pokladajú za prioritné, napríklad v elektronike, šifrovacom softvére či robotike.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Európska únia #obrana #fond