Emócie pri diskusii o osude EÚ sú vybičované

, 07.06.2017 08:00
Fico, Szydlová
Premiér Robert Fico a poľská premiérka Beata Szydlová sa stretli minulý týždeň vo Varšave. Autor: ,

Budúcnosť Európskej únie možno vytvorí nové spojenectvá a príležitosti. Na to nadväzuje diskusia, kto to zaplatí. Najmä pre krajiny strednej a východnej Európy sú eurofondy zásadným zdrojom príjmov. Zdá sa však, že tieto štáty budú čeliť väčšiemu tlaku. Peňazí bude po odchode Británie menej. Je tiež predpoklad, že po roku 2020 sa budú aj rozdeľovať iným spôsobom.

Zároveň prišlo Nemecko s návrhom, aby bolo možné krátiť eurofondy krajinám, ktoré nedodržiavajú zásady právneho štátu. Táto debata sa priamo dotýka visegrádskej štvorky. Sú to práve Maďarsko a Poľsko, ktoré si musia vyriešiť domáce úlohy. Varšavu Brusel kritizuje za jej postoj k ústavnému súdu. Budapešť má zase problém s tým, že trvá na novom vzdelávacom zákone, ktorý zasiahol Stredoeurópsku univerzitu. Maďarská vláda chce tiež presadiť legislatívu, ktorá je namierená na pôsobenie mimovládnych organizácií. Premiér Viktor Orbán dokonca označil mimovládky spolufinancované miliardárom a filantropom Georgeom Sorosom za mafiánske. Miliardár maďarského pôvodu predtým do vlasti odkázal, že ľudia by mali odporovať mafiánskemu systému, ktorý vytvoril premiér.

Ak zostane na čele Nemecka Angela Merkelová, Berlín sa pravdepodobne bude snažiť udržať Poľsko v jednom z hlavných integračných prúdov.
Milan Nič, analytik

Emócie sú v mnohých oblastiach vybičované a má to vplyv aj na visegrádsku štvorku. Verejne zaznievajú najmä hlasy vzájomnej podpory. Premiér Robert Fico na návšteve Varšavy minulý týždeň opätovne povedal, že otázky eurofondov sa nemajú využívať politicky. Ale jednotlivé krajiny sledujú aj vlastné záujmy.

"V posledom čase, keď sa stretli premiéri či ministri krajín V4 a hovorili na témy týkajúce sa integrácie EÚ, tak s výnimkou migrácie zaznievali rôzne disharmonické tóny. Je to vonkajší prejav iného nazerania na kľúčové otázky budúcnosti EÚ v hlavných mestách visegrádskej štvorky,“ povedal na nedávnej konferencii Globsec pre Pravdu analytik Milan Nič z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy.

Expert pripomína, že vo V4 má každá vláda k zásadným veciam EÚ iné postoje. "Začiatkom apríla sa stretli v Berlíne nemecká kancelárka Angela Merkelová, český premiér Bohuslav Sobotka a slovenský predseda vlády Robert Fico. Dá sa povedať, že to bol jeden pohľad na dvojstranné vzťahy, ale aj na spoluzodpovednosť a úsilie spolupodieľať sa na tom, čo sa dnes rieši pri hlavnom stole EÚ,“ vyhlásil Nič.

Na druhej strane sú tu Poľsko a Maďarsko. "Prvá menovaná krajina ako veľký štát sa vyrovnáva s tým, že nie je pri hlavnom stole. Samo si však od neho odsadlo. Poľsko má problém získať spojencov, čo ukázala aj voľba predsedu Európskej rady Donalda Tuska,“ vysvetlil Nič.

Podľa experta Maďarsku pod vedením premiéra Orbána neprekáža byť na okraji a kladie väčší dôraz na suverenitu. Mnohé bude závisieť aj od nadchádzajúcich volieb. Na jeseň je na rade Nemecko. Ak zostane na čele krajiny Merkelová, Berlín sa pravdepodobne bude snažiť udržať Poľsko v jednom z hlavných integračných prúdov. Situácia môže byť trochu iná, keby riadenie štátu prevzal sociálny demokrat Martin Schulz.

Po Nemecku nasledujú voľby v Česku. Na post premiéra má našliapnuté šéf ANO a miliardár Andrej Babiš, ktorý nevníma ďalšiu integráciu EÚ ako prioritu. Na jar 2018 budú hlasovať aj Maďari. Dovtedy sa ťažko dá očakávať, že by Orbán ustúpil od rétoriky proti EÚ.

Slovensko bude musieť tieto diskusie vnímať. Rezort diplomacie neodpovedal na otázky Pravdy, týkajúce sa budúcnosti eurofondov a diania vo V4. Nič však pripomína, že Slovensko je v eurozóne. "Dávame jasne najavo, že sme pripravení na niektoré veci, týkajúce sa prehĺbenia integrácie,“ dodal analytik.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#V4 #Robert Fico #Európska únia #eurofondy #Beata Szydlová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk