Slovensko, V4 a eurofondy: Vysoká hra o diaľnice

V Európe sa rozohrala veľká politická hra o eurofondy a zároveň o budúcnosť celej Európskej únie. Európske peniaze sa idú krátiť a krajiny v strednej Európe na to môžu viac alebo menej doplatiť. Slovensko je ako člen eurozóny aj zoskupenia krajín V4 rozpoltené.

07.06.2017 07:00
debata (50)

Západ nás tlačí k tomu, aby sme zobrali eurofondy, ktoré sú potrebné na chýbajúce diaľnice, a politicky tlačili na susedné krajiny, aby viac spolupracovali s Bruselom. Česko, Poľsko a Maďarsko zase od nás chcú, aby štáty V4 držali spolu.

Ak sa Slovensko bude príliš držať V4, môže na to pri eurofondoch doplatiť tiež. Držanie strany Bruselu, ktorý vyčíta najmä Poľsku a Maďarsku nedemokratické praktiky a dlhodobo aj vlažný postoj k prijatiu eura, nemusí byť pre Slovensko výhodné z iných politických dôvodov. Zoskupenie V4 s vyše 60 miliónmi obyvateľmi vie v EÚ silnejšie zatlačiť na rôzne návrhy ako malé 5-miliónové Slovensko. Nemecko však hovorí, že po vystúpení Veľkej Británie sa EÚ bude viac integrovať a kto chce byť v jadre, musí si vybrať.

Pre Slovensko je jadro EÚ po roku 2020 priorita. Takmer 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku je totiž financovaných z rozpočtu EÚ. Eurofondy do roku 2020 sa už vyčlenili na rozostavané diaľnice. Ďalšie na tento rok pripravené úseky, ako je severný obchvat Prešova po R4, R3 Tvrdošín – Nižná a R2 Mýtna – Lovinobaňa, nemáme z čoho začať stavať. Na ďalšie roky chýbajú aj peniaze na D1 v Turci a dokončenie D3 na Kysuciach. Na úkor deficitu a dlhu vláda zatiaľ stavať nechce a spolieha sa na eurofondy. Zároveň však vníma, že ide o politicky citlivú tému. Solidarita krajín v rámci EÚ by sa nemala podľa slovenského premiéra Roberta Fica zneužívať na politický boj.

Eurofondy majú slúžiť na rozvoj zaostalejších častí EÚ, aby únia napredovala ako celok, predchádzalo sa chudobe a potláčali sa sklony k extrémizmu. „Je veľmi nebezpečné, ak sa finančné prostriedky zo štandardného finančného nástroja, a dokonca aj niektoré z hodnôt ako solidarita, na ktorých je založená EÚ, stali nástrojom politického boja,“ povedal premiér Fico minulý týždeň na oficiálnej návšteve Poľska.

Varšava je podľa poľskej premiérky Beaty Szydlovej pripravená diskutovať o novej podobe prerozdeľovania eurofondov, ale pri ich získavaní by sa štáty nemali vzdávať svojich národných záujmov. „Pozastavenie platieb zo štrukturálnych fondov pre vybrané členské štáty EÚ je v rozpore so zmluvami EÚ,“ varovala Szydlová. Poľsko patrí medzi najväčších prijímateľov európskej pomoci zo spoločných fondov. V súčasnom 7-ročnom cykle má Poľsko eurofondy do roku 2020 za takmer 78 miliárd eur, Slovensko za 14 až 15 miliárd eur.

Prideľovanie európskych peňazí na budovanie ciest, opravy škôl či nemocníc, na tvorbu nových pracovných miest pre mladých, sa však po roku 2020 obmedzí. Okrem toho, že čistí prispievatelia v EÚ sa už nechcú toľko skladať a Veľká Británia vystupuje z EÚ, sa eurofondy majú viazať aj na ďalšie podmienky. Nemecká vláda vypracovala dokument, v ktorom uvádza, že v rámci reformy kohéznych fondov EÚ by mali byť eurofondy pre členské štáty Európskej únie viazané na dodržiavanie zásad právneho štátu v jednotlivých krajinách. Nemecko navrhuje zamedziť prístup k úniovým peniazom krajinám, ktoré nedodržia štandardy právneho štátu podľa stanov EÚ.

Podľa Nemecka krajiny ako Maďarsko a Poľsko, ktoré sú čistými príjemcami fondov EÚ, sú opakovane zo strany Európskej komisie kritizované za slabé štandardy právneho štátu. Poľsko je terčom kritiky od roku 2015, keď sa chopila moci strana Právo a spravodlivosť. Európska komisia opakovane kritizuje napríklad zmeny v poľskom justičnom systéme. Maďarsko má spory s Európskou komisiou takmer nepretržite od roku 2010, najnovšie pre kontroverzný zákon o vysokých školách, ktorý môže prinútiť renomovanú Stredoeurópsku univerzitu k odchodu z krajiny.

Ekonóm vysvetľuje, že eurofondy vždy boli nástrojom politického ovplyvňovania diania v Európskej únii. „Pravidlá pre poskytovanie prostriedkov by sa logicky mali sprísňovať, ak si chce Brusel udržať silné postavenie v rámci regiónu. Odchod Veľkej Británie z EÚ výrazne podkopal dôveru v celý systém. Tú musia európski politici zvýšiť pomocou prísnejších pravidiel, ktorým sa budú musieť zapojené štáty prispôsobiť. EÚ nebude ako celok fungovať, ak si budú jednotlivé štáty vykladať pravidlá po svojom. Samozrejme v dôsledku rôznych kultúrnych a spoločenských pomerov je zložité presadzovať jednotné pravidlá. Na druhej strane už na počiatku únie si politici boli vedomí tohto rizika,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Budúcoročný rozpočet EÚ bude ešte vyšší

Európska komisia minulý týždeň zverejnila návrh úniového rozpočtu na rok 2018, posledného pred tým, ako Veľká Británia odíde z Európskej únie. „Slovensko tiež na budúci rok prispeje v porovnaní s rokom 2017 viac, pretože sa prostredníctvom rýchlejšieho hospodárskeho rastu zvyšuje váha Slovenska na celkovom európskom hospodárstve. Z každej miliardy výdavkov rozpočtu EÚ financuje Slovensko 57 miliónov eur, čo znamená, že v roku 2018 prispeje Slovensko sumou 820 miliónov eur. Je to však suma, ktorá je výrazne nižšia ako odhadované príjmy Slovenska z rozpočtu EÚ za rok 2018,“ odkázalo tlačové oddelenie slovenského ministerstva financií. Návrh budúcoročného rozpočtu bude ešte prerokovaný členskými štátmi v Rade EÚ, ako aj poslancami Európskeho parlamentu.

Kto do rozpočtu EÚ prispieva a kto berie
Čistí poberatelia (rok 2014)
Krajina eur na osobu
Maďarsko 600
Litva 500
Grécko 480
Malta 420
Lotyšsko 400
Slovinsko 380
Estónsko 370
Poľsko 370
Portugalsko 300
Česko 260
Bulharsko 230
Rumunsko 220
SLOVENSKO 190
Belgicko 180
Cyprus 150
Chorvátsko 30
Čistí prispievatelia
Holandsko –400
Švédsko –230
Nemecko –210
Dánsko –190
Fínsko –170
Rakúsko –170
Francúzsko –150
Veľká Británia –150
Poznámka: Španielsko a Írsko v danom roku mali vyrovnanú bilanciu

V budúcom roku chce Európska komisia uzavrieť kontrakty vo výške 160,6 miliardy eur, čo je oproti roku 2017 nárast o 1,4 percenta. Na úroveň 145,5 miliardy eur sa zvýšia aj platby rozpočtu EÚ, čo je nárast o 8,1 percenta. „Za najväčšieho skokana možno považovať politiku súdržnosti, teda podporu menej vyspelých regiónov a členských štátov EÚ, kde sa očakáva nárast až o 9,6 miliardy eur najmä kvôli zrýchleniu využívania eurofondov z programového obdobia 2014 až 2020. V rozpočte EÚ bude teda podľa návrhu komisie dostatok prostriedkov na financovanie rôznych investičných projektov naprieč celou EÚ, vrátane tých slovenských,“ odkázalo tlačové oddelenie rezortu financií.

Menej peňazí po odchode Britov

Európsky rozpočet sa bude v ďalších rokoch výraznejšie krátiť. Briti, ktorí si vlani zvolili odchod krajiny z Európskej únie, spôsobia po tzv. brexite niekoľkomiliardovú dieru v európskom rozpočte. Veľká Británia svojím 15-percentným podielom ako čistý prispievateľ do úniového rozpočtu urobí po vystúpení krajiny z EÚ viac ako 10-miliardovú sekeru.

„Rokovania o brexite a vysporiadaní vzájomných pohľadávok ešte prebiehajú, ale dá sa počítať, že odchodom Británie z únie by menšie štáty vrátane Slovenska mohli v ďalších rozpočtových obdobiach prísť až o 10 percent prostriedkov. Presné výpočty však ešte nikto nevie. Británia odíde z únie v roku 2019. Dovtedy sa môže výrazne zmeniť nielen ekonomická, ale aj politická situácia v regióne,“ poznamenal Tomčiak.

Ako dodáva, západnej Európe a predovšetkým Nemecku by sa malo v najbližšom roku dariť. Preto je možné, že v snahe udržať úniu pohromade, zvýši Nemecko príspevok do rozpočtu. „V programovacom období 2014 až 2020 by Slovensko malo z fondov EÚ získať 15,32 miliardy eur. Ak by i v ďalšom programovom období bola uvažovaná podobná čiastka, tak je možné zníženie v dôsledku brexitu o približne 1,5 miliardy eur. S týmto výpadkom si Slovensko určite poradí. Vláda by už teraz mala podporovať podnikateľskú aktivitu a priame zahraničné investície strategických nadnárodných firiem, ktoré by v období 2020 a ďalej vygenerovali nové daňové príjmy,“ komentoval Tomčiak.

Nemcom by mohol ročný príspevok do úniového rozpočtu vzrásť o 2,5 miliardy. Ako nedávno informovala agentúra Reuters, podľa internej správy nemeckého ministerstva financií zo septembra minulého roka bude možno Nemecko musieť do rozpočtu EÚ poslať o 4,5 miliardy viac v rokoch 2019 a 2020. Brexit na druhej strane posilní postavenie nemeckého hospodárstva v rámci EÚ. Nemecký podiel na európskom hrubom domácom produkte (HDP) stúpne z 21 na 25 percent.

S čerpaním fondov máme problémy

Slovensko na základe zistení Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) pri čerpaní eurofondov v rokoch 2013 až 2016 pochybilo v 1¤360 prípadoch a prišlo tak o 13,14 percenta platieb, čo je najviac zo všetkých štátov Európskej únie. Druhé najhoršie Rumunsko prišlo o 5,65 percenta platieb a tretia Česká republika o 5,49 percenta. Na základe uzavretých prípadov muselo Slovensko vrátiť 2,55 percenta z vyplatených eurofondových zdrojov. To nás radí ako druhú najhoršiu z krajín EÚ hneď po Maďarsku, ktoré muselo vrátiť 4,16 percenta zdrojov. Tretie najhoršie Rumunsko muselo vrátiť 0,68 percenta prostriedkov. Ani jedna z ostatných krajín EÚ nedosiahla pri korekciách hodnotu cez 0,5 percenta.

Dôležité financie pre dopravu

Slovensku dosiaľ významne pomáhali eurofondy v doprave. V predchádzajúcom programovom období (2007 – 2013) sa vďaka eurofondom, z Operačného programu Doprava podarilo ukončiť viac ako 140 projektov, ktorých hodnota presiahla  3,7 miliardy eur. Takto sa cez eurofondy okrem iného predĺžila o 60 kilometrov diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami. Cez Operačný program Doprava sa takisto podarilo rozhýbať aj stavebne najnáročnejší úsek D1 pri Strečne s najdlhším diaľničným tunelom Višňové. Rovnako tak sa rozostavalo diaľničné spojenie D3 zo Žiliny smerom na česko-poľské hranice.

Celkové peniaze z programovacieho obdobia 2014 – 2020 boli nateraz zo strany Slovenska vyčerpané na niečo vyše šesť percent. Aj napriek tomuto faktu Operačný program Integrovaná infraštruktúra už teraz nemá peniaze na rozostavanie nových úsekov. V súčasnosti sú všetky financie rozdelené medzi rozostavané úseky, ku ktorým sa z európskych peňazí pridá ešte obchvat Košíc na rýchlostnej ceste R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, ktorý je pripravený na súťaž na zhotoviteľa. Z eurofondov sa bude stavať aj juhozápadný obchvat Prešov D1 Prešov, západ – Prešov, juh s tunelom Prešov.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 50 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #eurofondy #Európska únia #diaľnice #V4