Holandsko malo predsedníctvo Rady Európskej únie pred Slovenskom. Teraz toto trio dopĺňa Malta. Ako hodnotíte slovenské predsedníctvo?
Spolupráca medzi všetkými troma krajinami bola výborná. Začali sme v nej veľmi skoro, pozerali sa na všetky politiky. Práca predsedníckeho tria bol ovplyvnená krízou okolo eura v roku 2015 a potom migračnou krízou. Do značnej miery sme sa s tým vyrovnali. Nie vždy sme sa, samozrejme, úplne zhodli. Čo sa týka krízy eura, tak aj áno. No v súvislosti s migráciou sme mali iné názory. Nie je to však až také dôležité. Slovenské ministerstvá boli vo všeobecnosti veľmi dobre pripravené. Slovenské predsedníctvo bolo zvládnuté veľmi dobre logisticky. Aj z hľadiska riadenia stretnutí. Slovenské predsedníctvo bolo dobré a môžete byť hrdí na to, čo ste urobili.
Týka sa to aj bratislavského summitu? Začala sa debata o budúcnosti EÚ na Slovensku?
Povedal by som, že áno. Samozrejme, na konci summitov máte k dispozícii text, ktorý je kompromisom. Ide najmä o to, aby si Európania povedali, čo by mali robiť. Slovensko prijíma rozhodnutie, že chce byť v jadre Európy. Podľa mňa je to správna odpoveď na to, čo sa deje. Hovorí o nej premiér Robert Fico, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. A bol to prezident Andrej Kiska na nedávnej konferencii Globsec, ktorý do jadra Európy umiestil európske hodnoty. Plavíme sa na jednej lodi, ak ako Holanďan môžem použiť toto prirovnanie, a musíme nastaviť kurz.
Čo to však z holandského pohľadu znamená byť v jadre? A ako sa Slovensko do jadra hodí?
Slovensku veľmi sedí byť v jadre EÚ. Ste jedinou krajinou z visegrádskej štvorky, ktorá je v eurozóne. Je to mimoriadne dôležitý status. Ste mladou krajinou, ale urobili ste takmer za 25 rokov obrovský pokrok. Celková integrácia v únii nie je jednoduchá. Holandsko je zakladajúcou krajinou únie, ale vieme, že je to stále pokračujúci proces. Slovensko je aktívne, prichádza s návrhmi na rokovanie. Nie všetky prejdú, ale tak to chodí. Holandsko je v jadre Európy a bude v ňom aj naďalej. Vždy budeme veľmi blízki Nemecku, ktoré je naším susedom. Z politických aj ekonomických dôvodov. Kde sa trocha rozchádzame, je, že Holandsko od roku 2014 kladie väčší dôraz na princíp subsidiarity. Sú oblasti, kde by únia mala pôsobiť a kde ju potrebujeme. Ale sú mnohé, kde môžeme veci riešiť na národnej, regionálnej či dokonca lokálnej úrovni. V EÚ robíme veľké kroky dopredu, ale nesmieme zabúdať na verejnosť. Musíme brať do úvahy, ako nás vníma. Zodpovednosť by sme mali preniesť na najnižšiu možnú úroveň. Na druhej strane je Európa realitou. Nemôžeme byť mimo nej. Uvidíme to veľmi jasne po tom, čo Briti odídu. Potom zistia, aká dôležitá je únia.
Spomenuli ste, že Slovensko je už v jadre. Nie je to tak s našimi susedmi vo V4. Malo by im Slovensko pomôcť dostať sa do jadra?
Jednou z veľkých chýb, ktoré niekedy v západnej Európe robíme je, že sa dívame na strednú Európu ako na jeden celok. Slovensko má najotvorenejšiu ekonomiku v EÚ. Už to vás odlišuje od ostatných krajín v regióne. Slovensko nie je najbohatšie, ale je disciplinované. Spolu s Nemeckom, Holandskom a Fínskom máte veľmi prísnu fiškálnu politiku. V západnej Európe musíme pochopiť, že v strednej Európe sú krajiny, ktoré majú niečo spoločné, ale v mnohých otázkach majú rozličné pohľady a perspektívy.
Na domácej scéne bolo slovenské predsedníctvo zatienené škandálom a obvineniami, že ministerstvo zahraničných vecí nemíňalo peniaze efektívne. Ako ste to vnímali?
Nepomenoval by som to škandál. Niekedy urobíme veci, ktoré neskôr ľutujeme. Poviem to takto. Možno sa niekde stala chyba. Ale ak by toto bol najväčší problém, ktorý Slovensko má, boli by ste veľmi šťastná krajina.
Čo je teda najväčší problém Slovenska?
Podľa prieskumov je to nedôvera k súdnictvu. Či už je to založené na skutočnosti, alebo iba na dojmoch, je to problém. Je potrebné ho riešiť. Buď zmeníte súdnictvo, alebo zvýšite dôveru k nemu. Problémom je aj vzdelávanie. Pracovný trh sa mení a školstvo sa mu nedokáže prispôsobiť, veď v priemysle na 50-tisíc pracovných miest nedokážete nájsť Slovákov. Za tým je ešte ďalší problém. Holandsko má 14 univerzít. A štrnásť našich univerzít je v stovke najlepších podľa viacerých rebríčkov. Slovensko má 39 vysokých škol. Holandsko má viac ako 17 miliónov obyvateľov, vy 5,5 milióna. Máte jednoducho priveľa vysokých škôl. A za tým je ešte ďalší problém.
V čom spočíva?
Efektívnosť miestnej správy negatívne ovplyvňuje jej rozdrobenosť. Máte takmer tritisíc samospráv. V Holandsku ich je 400. Na Slovensku som navštívil dedinky, kde žije 200 ľudí. Nikdy nebudú efektívnym nástrojom riadenia. Je to bolestivý proces, ale potrebujete posilniť samosprávy. V Holandsku sme pred niekoľkými desiatkami rokov mali 1 200 samospráv. Zmena bola náročná, ale tento proces je potrebný. Ak nemáte miestne samosprávy dostatočne silné, ak nemáte ľudí, ktorí sú skúsení a majú vedomosti, má to negatívny dosah na lokálne riadenie.
Ako to však chcete vysvetliť ľuďom? Povedali ste, že na európskej úrovni je potrebné odovzdávať právomoci na lokálnu úroveň, ale teraz hovoríte o viac centralizovanom systéme. <Ak> Môžete právomoci preniesť nižšie, ak sú samosprávy dostatočne silné a majú istú veľkosť. Na Slovensku je priveľa samospráv, ktoré by si neporadili s právomocami, ktoré by mali mať. Potrebujete centralizovať, aby ste mohli decentralizovať právomoci.
Boli ste svedkom, ako na Slovensku narástol populizmus a extrémizmus. V Holandsku máte silnú krajne pravicovú populistickú Stranu za slobodu Geerta Wildersa. Nechcem ju porovnávať s kotlebovcami, ale ak vychádzate z vašich holandských skúseností, je Slovensko pripravené riešiť výzvu extrémizmu?
Ako ste povedali, neporovnávajme Wildersa a Kotlebu. Strana za slobodu nemá nacistické pozadie. Wildersovci stále pôsobia v rámci demokratickej štruktúry. Iné strany s nimi nechcú spolupracovať, ale to je súčasť procesu. Čo vidíme na Slovensku, je, že časť populácie sa cíti vylúčená zo systému. Potom príde niekto s istou analýzou a so sloganmi a opíše problémy. Je asi normálne, že niektorým ľuďom sa zdá, že okrem poukázania na problémy ponúka aj riešenie. Ale extrémisti sprava a zľava hovoria mnohé veci, ale nemajú riešenie. Vládnuť znamená hľadať riešenia. Aj v spolupráci s inými a v rámci demokratickej štruktúry. Boli časy, keď som sa zaoberal teóriou práva. Čo urobíte so stranou, ktorá je v demokratickom systéme, ale nerešpektuje demokraciu. Vylúčite ju? Samozrejme, že vás označia za nedemokratického. Ale keď ju necháte v systéme, tak ho využíva. Mnoho z problémov, ktoré súvisia s kotlebovcami, sa týka aj slabosti miestnych inštitúcií. Napríklad nedostatočné riešenie korupcie. Prípady, ako keď niekto chce stavebné povolenia v dedine a pozná starostu… Nemusím povedať, čo sa stane. Na riešenie potrebujete silné inštitúcie. Slovensko je krajina, ktorá nemá ani 25 rokov. Nie je prekvapujúce, že nemá také silné inštitúcie. Ale aj v tejto oblasti je možné v EÚ spolupracovať lepšie. Posilniť inštitúcie, ktoré reprezentujú ľudí a berú do úvahy ich obavy.
V pondelok sa uskutočnil druhý protikorupčný protest. Premiér Fico predstavuje iniciatívy na boj s korupciou. Hovorí však aj to, že musíme riešiť skutočné prípady, nie vnímanie korupcie. Mení sa niečo na Slovensku v riešení korupcie?
Áno, veci sa menia. Chcem podotknúť, že vnímanie je v politike realita. Vláda sa však viac ako predtým snaží o debatu o korupcii. Vidíme viac programov proti korupcii. Je to dobré. Sú ľudia, ktorí hovoria, že to nestačí. Možno nie. Ale vláda hovorí o probléme a nerieši to len medzi sebou v koalícii. Mimovládne organizácie pozvali na vypočúvanie kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Transparentnosť nominácií a transparentnosť činov sú nevyhnutné a dôležité. Vidíme, že vláda sa k niečomu zaväzuje. Môžeme diskutovať o efektívnosti, ale snaha tu je. Vláda vo svojom programe a aj väčšina strán hovoria o nevyhnutnosti s korupciou niečo robiť. Opäť, uvidíme, aké to bude efektívne. Je príliš skoro na to, aby sme to povedali. Ale pozitívne signály sú skutočné.