Prvá oficiálna zahraničná návšteva Emmanuela Macrona bude schôdzka (pondelok, 15. mája) s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. O čo sa Macron snaží vo vzťahoch s Berlínom?
Vidím dva dôvody na toto stretnutie. Macron o vzťahoch s Nemeckom hovoril aj v prezidentskej kampani. Spojil francúzsku prosperitu s prosperitou Európy. Mnohé sľuby, ktoré Macron dal, sú spojené so vzťahmi s Nemeckom. Stretnutie s Merkelovou je viac oficiálnym predstavením jeho programu kancelárke. Druhým aspektom sú vzťahy v oblasti obrany a bezpečnosti, v ktorých Macron chce, aby Nemecko hralo úlohu na európskej úrovni. Berlín je kľúčový partner. Macron chce nastaviť pozitívne vzťahy od začiatku.
Môžu byť aj negatívne?
Objavujú sa hlasy, že Francúzsko chce, aby Nemecko platilo za „neortodoxnú“ ekonomickú politiku Paríža. Macron hovorí o ministrovi financií eurozóny, spoločnom rozpočte aj parlamente. Bude presviedčať Nemecko, že je to nevyhnutné pre obnovenie hospodárskeho rastu v Európskej únie. Ale v prvom rade musí Macron ukázať Nemecku, že on bude zavádzať do praxe nevyhnutné štrukturálne reformy, ktoré krajina potrebuje. Že zníži verejné výdavky. Berlín to chce počuť, aby nejakým spôsobom podporil opatrenia týkajúce sa hospodárskeho rastu a investícií v EÚ.
Ako si Merkelová a Macron „sadnú“ v osobnej rovine? Niekedy sú takéto detaily dôležité aj pre medzinárodnú politiku.
Samozrejme, že sú dôležité. Merkelová mala dobrý vzťah s prezidentom Nicolasom Sarkozym. Určite si pamätáte na slovo Merkozy. Pokiaľ vieme, s prezidentom Françoisom Hollandom nebol ten vzťah až taký dobrý. Macron sa už s Merkelovou pred voľbami stretol. Zo zákulisných reakcií sa dá povedať, že to bola veľmi pozitívna schôdzka. Zdá sa, že ľudsky budú vychádzať dobre. Zaujímavé je, že sú z dvoch odlišných generácií (kancelárka má 62 rokov, francúzsky prezident 39, pozn. red.). Doteraz mala Merkelová v Paríži partnera, ktorý bol v jej veku. Bude zaujímavé sledovať, ako bude kancelárka reagovať na Macronov štýl líderstva, na to, ako bude vystupovať v Európskej rade.
Čo očakávate od Macrona vo vzťahoch Francúzsko-USA? Nový šéf Elyzejského paláca a jeho náprotivok v Bielom dome Donald Trump nie sú len z odlišných generácií, ale politicky asi aj z iných galaxií.
Spomenuli sme už osobný vzťah Merkelovej a Macrona. Rozmýšľam, ako to bude fungovať s Trumpom. Vyzerá to tak, že nový americký prezident sa prejavuje tak, že buď má niekoho rád, alebo sa vymedzuje do opačného extrému. Kde sa zaradí Macron? Možno je to len maličkosť. Ale Trump rešpektuje súkromné podnikanie a lídrov z tejto oblasti. A Macron bol úspešným investičným bankárom. Azda to bude Trump nejakým spôsobom rešpektovať a vytvorí to istý vzťah. Ale je potrebné povedať, že na nižšej úrovni sú francúzsko-americké kontakty vynikajúce. Najmä, čo sa týka boja s terorizmom na Blízkom východe. Macron bude chcieť od Trumpa, aby to pokračovalo. Určite sa nevyhnú otázkam, čo s Ruskom, aká je úloha Moskvy v boji proti terorizmu. Ale najdôležitejšie bude, aby sa zachovali vzťahy v obrannej oblasti. Ale uvidíme. Macron a Trump sa už dohodli na dvojstrannom stretnutí na summite NATO 25. apríla v Bruseli.
Keď ste spomenuli Rusko, Macron smerom k nemu nemal v minulosti nejaké tvrdšie vyjadrenia. Ale v kampani bolo jasné, že Moskva je na strane krajnej pravičiarky Marine Le Penovej a do toho prišiel aj kybernetický útok na jeho tábor, podozrivé je Rusko. Akú politiku zvolí Macron smerom k Moskve?
Macron skutočne nemal žiadne výnimočné vyhlásenia na adresu Ruska. Ale hackerské útoky vyostrili jeho názory. Neznamená to však na politickej úrovni nejakú zmenu vo vzťahoch s Moskvou. Macron sa v prvom rade sústredí na ekonomické otázky. Možno mal v pláne hovoriť o postupnom uvoľnení sankcií proti Rusku a sledovať obchodné záujmy. Lenže hackerské útoky a úniky jeho e-mailov skôr upevnili presvedčenie, že v režime sankcií je potrebné pokračovať.
Ako sa díva nový francúzsky prezident na strednú Európu? Počas kampane zaznelo, že by mohol byť tvrdší na Poľsko či Maďarsko, čo sa týka problémov týchto krajín v oblasti právneho štátu.
Medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb navštívil Macron továreň firmy Whirlpool, ktorej produkcia sa môže presunúť do Poľska. V podstate vytiahol otázku možných sankcií proti Poľsku a Maďarsku, aby mal isté páky na spoločnosti, ktoré by chceli výrobu premiestniť. Macron dal dokopy problémy ako sociálny dumping a neférovú konkurenciou s otázkou právneho štátu. Toto je však trocha čudný argument. Akékoľvek sankcie proti Poľsku a Maďarsku by si vyžadovali súhlas iných krajín. Je otázne, či je Macron naozaj ochotný použiť svoj súčasný politický kapitál na riešenie tejto otázky. Francúzsky prezident je pragmatický. V prvom rade chce, aby sa EÚ pohla dopredu. Je fanúšikom viacrýchlostnej únie. Krajiny strednej Európy sa budú možno v pomerne krátkom čase musieť rozhodnúť, do akej skupiny chcú patriť. Je jasné, že viacrýchlostnú Európu chce Macron postaviť na základe eurozóny. A tu už budú mať problém všetky krajiny visegrádskej štvorky okrem Slovenska.