Jedinečný európsky projekt už navždy vstúpil do histórie, dôležitá je však jeho budúcnosť. To, že má únia problémy, nie je nič nové. No krízy, ktorým momentálne čelí, vyznievajú tak existenčne, ako ešte asi nikdy predtým.
Nie sú to pritom len vonkajšie problémy ako bezpečnosť, terorizmus, migračná kríza, vzťah k Rusku, ale aj k Spojeným štátom Donalda Trumpa. EÚ zažíva vnútorné napätie, na ktoré poukázal aj brexit. Preto sa únia snaží zadefinovať, ako bude fungovať v budúcnosti.
Je to dôvod, prečo Európska komisia (EK) predstavila päť scenárov, akým smerom by sa mohla EÚ uberať. Predstavujú podnet na diskusiu a zároveň aj do istej miery výzvu pre členské štáty únie. Z hlavných európskych miest neraz do Bruselu zaznieva, že EÚ sa musí reformovať, že musí fungovať inak. Päť zverejnených scenárov na to ponúka príležitosť. Členské štáty sa môžu spoločne rozhodnúť, ktorým smerom sa chcú uberať. So všetkými pozitívami, ale aj negatívami, ktoré takéto rozhodnutie určite prinesie.
"Pred 60 rokmi sa zakladajúci otcovia Európy rozhodli zjednotiť kontinent pomocou sily zákona, nie silou zbraní. Môžeme byť hrdí na to, čo sme odvtedy dosiahli. Teraz, keď si pripomíname 60. výročie Rímskych zmlúv, je ten čas, aby zjednotená Európa so svojimi dvadsiatimi siedmimi členmi načrtla svoju víziu do budúcnosti. Ide však len o začiatok, nie koniec procesu, a preto dúfam, že teraz povedieme úprimnú a rozsiahlu diskusiu,“ vyhlásil predseda EK Jean-Claude Juncker.
Päť scenárov zverejnila eurokomisia začiatkom marca v Bielej knihe. Prvý hovorí o pokračovaní v súčasnom smerovaní. Druhý, že EÚ by sa zamerala len na jednotný trh. Tretí sa sústredí na myšlienku, že tí, ktorí chcú, robia spoločne viac, teda ide o viacrýchlostnú EÚ. Štvrtý scenár identifikuje, ako by mohla únia postupovať efektívnejšie, ale v menšom počte oblastí ako doteraz. A piaty je víziou toho, ako by členské štáty vedeli postupovať spoločne v oveľa väčšej miere ako v súčasnosti.
Zároveň však Európska komisia nezostáva len pri týchto scenároch. Vo viacerých oblastiach rozpracováva, čo by rozhodnutia riadiť sa nimi znamenali. EK už zverejnila dokument o sociálnom rozmere Európy. V najbližších týždňoch budú nasledovať správy o vplyve globalizácie, o hospodárskej a menovej únii, budúcnosti európskej obrany a budúcnosti financií EÚ.
Všetky tieto témy majú aj výrazný politický dosah. Ekonomická kríza, ktorej dozvuky stále pociťujeme, má vplyv na nárast populistických hnutí. Podobne je to s globalizáciou, ktorá na jednej strane prináša hospodárske možnosti, ale na druhej za sebou zanecháva porazených. A do tretice sa Európania v súvislosti s viacerými teroristickými útokmi zaoberajú viac tým, či sa cítia bezpečne. Aj preto je medzi oblasťami, ktorým sa EÚ venuje, budúcnosť obrany.
Samozrejme, jednotlivé scenáre budúcnosti Európskej únie sa navzájom úplne nevylučujú a môžu sa dopĺňať. Krajiny si postupne budú k jednotlivým témam vytvárať stanoviská a postoje. Slovensko je v situácii, keď je v jadre integrácie únie. Súčasný premiér Robert Fico viac ráz uviedol, že krajina by v ňom mala zostať. EÚ tiež označil za životný priestor Slovenska.
"V súčasnosti sme naozaj hlboko integrovaní v únii. Či už je to eurozóna, alebo schengenská zóna voľného pohybu osôb. Sú to najužšie formy integrácie,“ pripomenul Jozef Bátora, profesor na Katedre politológie Univerzity Komenského. "Jadro únie do budúcnosti by mohla by istá kombinácia usporiadania politických oblastí. Je tu eurozóna, ako jeden súbor krajín, ktorý spolupracuje, a došlo by ešte k prehĺbeniu tento kooperácie. Ale iný formát môže byť založený na Schengene,“ myslí si Bátora, podľa ktorého však nemôže existovať jadro únie bez Francúzska a Nemecka.
Odborník si myslí, že istá forma prehĺbenej spolupráce by mohla viesť k deleniu EÚ. "Únia je však pre Slovensko z hľadiska ekonomického, demokratického aj bezpečnostného kľúčový projekt. Je pre nás dôležité, aby sme EÚ zachovali. Aj keď má rôzne formáty spolupráce,“ tvrdí Bátora.
Päť scenárov, ktoré ponúkajú pohľad na možný stav Únie do roku 2025
Pokračovanie v súčasnom smerovaní
EÚ-27 sa zameria na dokončenie svojho pozitívneho programu reforiem.
Výhody
Pozitívny program činnosti naďalej prináša konkrétne výsledky.
Zachová sa jednota EÚ-27.
Jednotnosť EÚ-27 môže však aj naďalej byť vystavovaná skúškam v prípade veľkých rozporov.
Nevýhody
Priepasť medzi prísľubmi a ich napĺňaním sa postupne môže zmenšovať len vtedy, ak sa kolektívne odhodláme spolupracovať.
Iba jednotný trh
EÚ-27 nemôže súhlasiť s tým, aby sa robilo viac v mnohých politických oblastiach okrem kľúčových aspektov jednotného trhu.
Výhody
Rozhodovanie môže byť zrozumiteľnejšie.
Nevýhody
Je ťažšie riešiť problémy, ktoré sa týkajú viac ako jedného členského štátu, a preto sa v prípade spoločných výziev zväčšuje rozdiel medzi očakávaniami a výsledkami.
Občianske práva zaručené právom EÚ môžu byť časom obmedzené.
Tí, ktorí chcú, robia viac
EÚ-27 bude fungovať ako dnes, ale umožní členským štátom, ktoré si to želajú, viac spolupracovať v konkrétnych oblastiach.
Výhody
Jednotnosť EÚ na úrovni 27 členských štátov sa zachová, a pre tých, ktorí si to želajú, je možné dosiahnuť pokrok.
Rozdiel medzi očakávaniami a ich plnením sa zmenší v krajinách, ktoré si želajú a rozhodnú sa urobiť viac.
Nevýhody
Vynárajú sa otázky týkajúce sa transparentnosti a zodpovednosti na jednotlivých úrovniach rozhodovania.
Občianske práva zaručené právom Únie sa líšia v závislosti od bydliska.
Menej, ale efektívnejšie
EÚ-27 bude vo vybraných oblastiach politiky iniciatívnejšia a rýchlejšia, zatiaľ čo v iných, pri ktorých sa usúdi, že nemá pridanú hodnotu, konať nebude.
Výhody
Európski občania majú pocit, že EÚ koná iba v prípade, že má skutočnú pridanú hodnotu.
Jasnejšie zameranie zdrojov a pozornosť zameraná na niekoľko vybraných oblastí pomáha EÚ-27 konať rýchlejšie.
Nevýhody
EÚ má sprvu ťažkosti dohodnúť sa, ktoré oblasti by sa mali uprednostňovať.
Oveľa viac spoločne
Členské štáty sa rozhodnú robiť oveľa viac spoločne vo všetkých oblastiach politiky.
Výhody
Rozhodovanie na úrovni EÚ je rozsiahlejšie a rýchlejšie.
Občania majú na základe právnych predpisov EÚ viac práv.
Nevýhody Existuje však riziko odcudzenia skupín spoločnosti, ktoré majú pocit, že EÚ chýba legitimita alebo že od vnútroštátnych orgánov prevzala priveľa právomocí.
Sociálny rozmer EÚ
Na scenáre o budúcnosti EÚ nadväzujú diskusné dokumenty. Tie postupne predstavuje Európska komisia (EK). Prvý sa zameriava na sociálny rozmer EÚ. S ním súvisí aj prijatý Európsky pilier sociálnych práv. "Reagujeme na očakávania občanov EÚ, že sa budeme viac venovať veciam, ktoré ich najviac trápia, to znamená ochrane pracovných miest, minimálnej mzde, sociálnym štandardom v Európe,“ uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič. Ide už o konkrétne návrhy ako napríklad právo pre otcov vziať si minimálne 10 pracovných dní voľna v čase narodenia dieťaťa. Po prvý raz sa zavádza opatrovateľská dovolenka v trvaní päť dní do roka, ktorá umožňuje starostlivosť o priameho rodinného príslušníka v prípade choroby, či možnosť pre rodičov detí vo veku do 12 rokov a opatrovateľov požiadať o pružné formy organizácie práce.
Otázky a odpovede
Prečo Európska komisia rozpracovala päť scenárov budúcnosti EÚ do roku 2025?
Podľa mnohých pozorovateľov čelí Európska únia najväčším problémom vo svojej existencii. Je to dané viacerými výzvami, vonkajšími aj vnútornými. Biela kniha, v ktorej Európska komisia (EK) začiatkom marca predstavila päť scenárov vývoja budúcnosti, sa zameriava na to, ako sa Európa bude meniť v ďalšom desaťročí, od vplyvu nových technológií na spoločnosť a zamestnanosť cez pochybnosti o globalizácii, obavách o bezpečnosť až po vzostup populizmu.
Čo to pre EÚ znamená?
Debata o tom, ako bude EÚ fungovať, nemá byť len akýmsi zaujímavým myšlienkovým cvičením. Únia by sa mala zamerať na praktické dosahy svojich rozhodnutí, teda na to, čo znamenajú pre obyvateľov Európy. Preto EK hovorí aj o tom, ako smerovanie EÚ ovplyvní rôzne oblasti ekonomického, ale rovnako aj politického fungovania európskej dvadsaťsedmičky. Eurokomisia chce scenáre použiť aj ako východiskový bod pre širšiu verejnú diskusiu o budúcnosti únie.
Ako to bude vyzerať v praxi?
Ako už bolo povedané, v debate o budúcnosti EÚ má ísť najmä o to, čo budú rozhodnutia znamenať pre reálny život obyvateľov. Členské krajiny a únia za 60 rokov vytvorili prosperujúci priestor s kvalitou života pre občanov, ktorý len ťažko nájde porovnanie vo svete. Zároveň však má únia aj globálnu zodpovednosť a musí byť celosvetovým hráčom, aby si svoje vysoké ekonomické a politické štandardy udržala. Bez ohľadu na to, ako sa diskusia o budúcnosti vyvinie, malo by byť jasné, aké scenáre členské krajiny preferujú a čo to znamená. Preto EK rozpracováva ich vplyv aj na jednotlivé ekonomické a politické oblasti: rozvoj sociálneho rozmeru Európy, prehĺbenie hospodárskej a menovej únie, využívane globalizácie, budúcnosť európskej obrany a budúcnosť financií EÚ.
Čo bude ďalej?
Témam dôležitým pre budúcnosť sa bude predseda EK Jean-Claude Juncker podrobnejšie venovať vo svojom prejave o stave EÚ v septembri. V decembri 2017 by mal summit únie prijať prvé závery. To prispeje k rozhodovaniu o smerovaní príslušných opatrení tak, aby mohli byť predstavené pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v roku 2019.
Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR.