Súd EÚ sa zaoberal žalobou Slovenska a Maďarska ohľadom kvót

10.05.2017 11:33

Slovensko a Maďarsko v stredu pred Súdnym dvorom Európskej únie vysvetľovali dôvody, prečo sa na súd obrátili kvôli rozhodnutiu členských krajín EÚ zo septembra 2015 o prerozdelení 120 000 migrantov podľa kvót.

Maďarský zástupca vtedajší krok, ktorý mal uľahčiť situáciu Talianska a Grécka, označil za politické rozhodnutie, podľa názoru Slovenska bolo okrem iného neadekvátne a neúčinné. Rovnaký výsledok bolo podľa oboch krajín možné dosiahnuť aj iným spôsobom, napríklad zlepšením ochrany hraníc EÚ a rýchlejšími návratmi tých, ktorí na azyl právo nemajú.

Súdny dvor EÚ v stredu o veci nerozhodne, jeho generálny advokát Yves Bot v priebehu niekoľkých mesiacov vypracuje svoje stanovisko k danej záležitosti. Samotný rozsudok by tak mohol padnúť na konci tohto roka, myslia si pozorovatelia. Výrok súdu by pritom mohol mať vplyv aj na terajšiu debatu v EÚ o reforme azylového systému EÚ. V ňom totiž ako opatrenie pre prípad krízy Európska komisia navrhla trvalý mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl z krajiny zasiahnutej migračným tokom.

Podporu vyjadrilo aj Poľsko

Maďarsko a Slovensko pred úniovým súdom podporilo tiež Poľsko, ktoré v roku 2015 za kvóty nakoniec hlasovalo. Jeho zástupkyňa na súde poukázala na súvisiace bezpečnostné riziká, pretože prijatý mechanizmus podľa nej neumožnil kontrolovať žiadateľa a riešiť možné bezpečnostné hrozby.

Stredoeurópske krajiny začiatkom decembra 2015 na úniovom súde napadli rozhodnutie Rady EÚ – teda ministrov vnútra členských krajín – z 22. septembra 2015, prerozdeliť medzi ostatné štáty únie celkovo 120 000 žiadateľov o azyl nachádzajúcich sa v Grécku a Taliansku. Cieľom bolo uľaviť týmto dvom výrazne zaťaženým krajinám, ako upozornila zástupkyňa Rady. Proti vtedy okrem Slovenska a Maďarska, hlasovali aj Česká republika a Rumunsko, Fínsko sa zdržalo.

Rada trvá na svojom

„Rada trvá na tom, že v čase prijatia rozhodnutia bolo rozhodnutie adekvátne a primerané danej situácii,“ reagovala v stredu zástupkyňa Rady. Migračná kríza, akú Európa nepamätá, podľa nej ohrozovala samotnú existenciu schengenského priestoru. Pripomenula tiež, že v roku 2015 sa počty prichádzajúcich do Talianska a Grécka podľa Frontexu (európskej pohraničnej stráže) zvýšili o 1516 percent. „Ak toto nie je náhly a hromadný príliv migrantov, tak Rada už nevie, čo by ním mohlo byť,“ poznamenala.

Maďarský reprezentant sa v stredu zmienil tiež o rozhodnutí svojej vlády, ktorá odmietla, aby Maďarsko bolo jednou z troch krajín, kde by mali byť migranti prerozdeľovaní. Skutočnosť, že vzápätí bolo Budapešti nariadené migrantov prijať, označil za diskriminačnú. „To, že sme odmietli určitú formu pomoci, neznamená, že sme pomoc nepotrebovali vôbec,“ upozornil. Fakt, že ani po maďarskom odmietnutí sa kľúčové číslo 120 000 v návrhu nezmenilo, je podľa maďarského zástupcu dôkazom politickej povahy rýchlo prijatého rozhodnutia. „Povinná relokácia bola niečo, čo bolo treba presadiť – čo najrýchlejšie a za ľubovoľnú cenu,“ vyhlásil maďarský predstaviteľ na rokovaní súdu.

#Slovensko #migranti #Maďarsko #kvóty #EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Moja Európa
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk