Ako novinárom po summite EÚ v Bruseli povedal jeho predseda Donald Tusk, je práve jednota dvadsaťsedmičky jedinou cestou k dosiahnutiu konečnej dohody. Prípadná snaha Británie využívať rozdiely medzi krajinami by podľa neho bola len ilúziou.
Iba štyri minúty tak podľa Tuska stačili prezidentom a premiérom dvadsaťsedmičky, aby prijali text príslušných politických pokynov na rokovania. Na ich základe teraz Európska komisia 3. mája predloží konkrétne smernice pre rokovací tím EÚ vedený bývalým eurokomisárom Michelom Barnierom. Tento mimoriadny summit bol prvým formálnym stretnutím hláv štátov a vlád dvadsiatich siedmich zvyšných krajín EÚ potom, čo Británia pred mesiacom oficiálne oznámila svoj zámer z únie odísť.
Začínajúce dvojročné vyjednávania, ktoré fakticky odštartujú v polovici júna po britských voľbách, by mali vyústiť do odchodu Británie z bloku na jar roku 2019.
Priority EÚ
Prioritou číslo jeden je pre európske krajiny ochrana práv občanov EÚ v Británii a naopak. V Británii sú podľa odhadov asi tri milióny ľudí z iných krajín únie, zatiaľ čo v EÚ žije viac ako milión občanov Británie.
Tusk na tlačovej konferencii vyhlásil, že Európa v tejto veci čaká z britskej strany „seriózne návrhy“, potom bude vraj možné dohodu dosiahnuť veľmi rýchlo.
Odsúhlasený dokument konkrétne spomína potrebu dohody na vzájomných zárukách, ktoré majú byť „účinné, vymáhateľné, nediskriminačné a komplexné a musia obsahovať právo získať trvalý pobyt po dosiahnutí piatich rokov nepretržitého legálneho pobytu“. Tieto práva musia byť podľa pozície EÚ zabezpečované hladkými a jednoduchými administratívnymi postupmi.
Európska komisia má podľa Tuska už teraz k dispozícii podrobný zoznam toho, čo by mala britská strana zaručiť.
Zásadné je pre európske krajiny tiež rýchla dohoda na finančnom vyrovnaní. Británia musí podľa EÚ dodržať všetky svoje záväzky, ktoré na seba v tomto ohľade ako členská krajina únie vzala. Teda všetko, s čím súhlasila v rámci súčasného viacročného finančného rámca do roku 2020, a tiež záväzky plynúce z jej účasti v Európskej investičnej banke (EIB) a najrôznejších nástrojoch a fondoch politiky EÚ.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová novinárom po summite povedala, že presná suma zatiaľ spomenutá vôbec nebola. Médiá špekulujú až o 60 miliardách eur. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker pripustil, že ohľadom finančného vyrovnania budú rokovania tvrdé.
„Sú takí, ktorí nechcú platiť ani o pencu viac – a takí, ktorí sa ani pence nechcú vzdať,“ poznamenal Juncker, ktorý v stredu spolu s Barnierom večeral s britskou premiérkou Theresou Mayovou. Británia by tiež podľa neho mala prestať so svojím terajším blokovaním rozhovorov o zmenách v rozpočte únie.
Ďalšou významnou záležitosťou, ktorú chce mať EÚ vyriešenú pred posunom rokovaní do ďalšej fázy je otázka hranice medzi Írskou republikou a Severným Írskom. Cieľom je vyhnúť sa na rozdelenom ostrove zriadeniu „tvrdej“ vonkajšej hranice únie. Summit tiež na žiadosť Dublinu krátko potvrdil, že v prípade zjednotenia Írska podľa medzinárodného práva sa aj terajšie územie Severného Írska stane súčasťou EÚ.
Ťažisko prvej fázy rokovaní EÚ s Britmi bude od júna do novembra. Únia predpokladá, že ak sa v nich podarí dosiahnuť „dostatočný pokrok“ – čo by mal na jeseň potvrdiť summit EÚ na návrh Európskej komisie – bude možné začať rokovania o novej podobe vzájomných vzťahov. Merkelová pripomenula potrebu trvajúcej úzkej spolupráce v oblastiach od hospodárstva cez školstvo po obranu a bezpečnosť.