Proces rokovaní bude náročný a mnohí pochybujú, že vyjednávania sa dajú stihnúť za dva roky. Je však vysoko pravdepodobné, že Británia z EÚ vystúpi. Rovnako sa však nedá vylúčiť, že v budúcnosti sa vráti. Veľa bude závisieť od vývoja v únii, ktorá musí okrem odchodu Británie riešiť viaceré vnútorné a vonkajšie problémy. Zároveň uvažuje nad svojou budúcnosťou.
Nateraz však platí, že brexit je brexit. A je to proces, ktorý vzbudzuje neistotu. Politickú, ekonomickú a do istej miery aj bezpečnostnú. Aké bude usporiadanie vzťahov medzi EÚ a Britániou? Môže brexit viesť k snahám o odchod iných krajín z únie? Čo bude s občanmi EÚ vrátane desaťtisícov Slovákov, ktorí pracujú či študujú v Británii? Ako sa únia postaví k Britom, ktorí žijú na jej území. Preváži vo vzťahoch Londýn – EÚ ekonomická spolupráca alebo sa skôr schyľuje k colnej vojne? Prežije Británia brexit alebo bude zaneprázdnená riešením problémov so Škótskom či Severným Írskom?
To je len niekoľko najväčších otázok, ktoré ako Damoklov meč visia nad rokovaniami. Nehovoriac už o tisícoch technických detailov, na ktorých sa obe strany môžu takmer donekonečna zaseknúť.
Zlyhanie rokovaní?
Aj Mayová v liste Tuskovi pripustila možnosť, že rokovania zlyhajú. "Británia sa chce s Európskou úniou dohodnúť na hlbokom a špeciálnom partnerstve, ktoré sa bude týkať ekonomickej a bezpečnostnej spolupráce. Aby sme to dosiahli, veríme, že je nevyhnutné, dohodnúť sa na podmienkach budúcnosti nášho partnerstva súbežne s odchodom z EÚ,“ napísala v liste Mayová.
"Ak však odídeme z EÚ bez dohody, našou automatickou pozíciou budú obchodné vzťahy na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. Čo sa týka oblasti bezpečnosti, tak neschopnosť sa dohodnúť by mohla znamenať, že naša spolupráca v boji so zločinom a s terorizmom by sa mohla oslabiť,“ pripomenula Mayová. (Čítajte aj v správe: Mayová: Odchádzame z Európskej únie, nie z Európy.)
Odkaz na obchodné a bezpečnostné vzťahy v rovnakom odseku „rozvodového" listu si však okamžite vyslúžil kritiku. "Je to zbytočná hrozba. Bezpečnostná spolupráca je možná aj bez členstva v EÚ,“ pripomenul na sociálnej sieti Twitter Michael Smith, expert na medzinárodné vzťahy z Aberdeenskej univerzity.
Tusk včera ešte volil umiernený tón. "Nie je nič, čo by sa dalo na tomto procese získať, a to hovorím o oboch stranách. V podstate ide o kontrolu škôd,“ vyhlásil Tusk.(Čítajte aj v správe: Tusk: EÚ bude v rokovaniach o brexite jednotná a rozhodná.)
Mayová sa tiež v liste väčšinou sústredila na to, čo Britániu a EÚ môže spájať. Premiérka spomenula úprimnú spoluprácu. Zdôraznila, že je potrebné na prvé miesto postaviť občanov. Dôležitá je tiež snaha o minimalizáciu negatívnych dosahov a vytvorenie prostredia istoty pre investorov, podnikateľov a občanov v Británii a v 27 členských krajinách únie.
"Viem, že spolu sme schopní dosiahnuť dohodu o právach a povinnostiach Británie, ktoré má ako vystupujúci člen. Zároveň vieme vytvoriť hlboké a špeciálne partnerstvo, ktoré prispeje k prosperite, bezpečnosti a globálnej sile nášho kontinentu,“ uviedla Mayová na záver listu.
Tvrdšie hlasy
Otázkou potom zostáva, prečo Británia vôbec vystupuje z EÚ, keď teraz chce vytvoriť hlboké a špeciálne partnerstvo. Je preto jasné, že rokovania o nastavení vzájomných vzťahov budú aj plné nemilosrdných úderov.
Tvrdšie hlasy prichádzajú z Európskeho parlamentu, ktorý musí schváliť dohodu s Britániou. "Krajina sa rozhodla odísť. Teraz berieme do úvahy naše záujmy, nie britské,“ povedal na stretnutí v Bruseli s novinármi Manfred Weber, šéf ľudovcov, čo je najväčšia politická frakcia v Európskom parlamente.
Veľkým problémom určite bude aj takzvaný šek za rozvod, čo by mohlo byť 60 miliárd eur pre Britániu. "Čo by sme mali platiť. My sme na Európu prispeli. Patrí nám aj časť tohto parlamentu,“ rozohňoval sa v EP Roger Helmer, europoslanec za radikálne euroskeptickú Stranu nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP).
Je jasné, že Londýn bude mať s takýmto šekom problém. Protieurópsky naladené médiá v Británii už proti nemu vedú kampaň. Je však dosť možné, že EÚ bude na svojich požiadavkách trvať. "Čo sa týka nákladov, očakávam, že Británia dodrží svoje záväzky,“ vyhlásil pre agentúru Bloomberg Eckhardt Rehberg, kresťanský demokrat a člen rozpočtového výboru dolnej komory nemeckého parlamentu.
O mesiac sa v Bruseli zídu lídri EÚ, aby odobrili stratégiu rokovaní s Britániou. Úniovým vyjednávačom je Francúz Michel Barnier. "Náš tím je pripravený. Budeme pracovať pre 27 členských krajín, európske inštitúcie a občanov,“ napísal Barnier na sociálnej sieti Twitter.
Otázky a odpovede k brexitu
Prečo Británia požiadala o brexit až deväť mesiacov po referende o vystúpení z EÚ?
Výsledok referenda zaskočil aj stúpencov brexitu. Hneď po tesnom výsledku plebiscitu, v ktorom za brexit hlasovalo 51,9 % Britov, podal vtedajší premiér David Cameron demisiu. Nová premiérka Theresa Mayová spustenie procesu brexitu dlho odkladala s tým, že na vyjednávania sa musia pripraviť Británia aj EÚ. Medzitým aj britský Najvyšší súd rozhodol, že vláda nemôže žiadať o brexit bez súhlasu parlamentu. Parlament (na snímke), kde prevažujú poslanci, ktorí boli proti brexitu, chcela Mayová najskôr obísť. Poslanci ju totiž žiadali, aby vyjasnila, akú budúcu zmluvu s EÚ chce vyjednať. Obávajú sa tzv. tvrdého brexitu.
Čo znamená tvrdý brexit?
Jednou z kľúčových otázok pri vyjednávaní budúcej zmluvy medzi EÚ a Britániou bude migrácia, keďže Británia chce obmedzovať príchod pracovnej sily a občanov EÚ. EÚ však dala najavo, že pri vyjednávaní si Británia nebude vyberať hrozienka z koláča. Ak odmietne voľný pohyb osôb, nemôže rátať ani s ekonomicky dôležitým prístupom na spoločný trh EÚ. Ak by sa Británia ocitla mimo colnej únie a prístupu na spoločný trh, pre jej ekonomiku by to znamenalo pohromu. Mayová (na snímke) však naznačila, že v krajnom prípade je ochotná riskovať aj tento scenár. (To inak posilnilo snahy o nezávislosť v Škótsku, kde väčšina ľudí bola proti brexitu.) Takýto scenár by však nebol ani v záujme EÚ.
Kedy Británia prestane byť členom EÚ?
Najneskôr 30. marca 2019. Presný dátum bude závisieť od dohody medzi Britániou a EÚ, môže to byť aj skôr. Dva roky je hraničný termín – ak sa dovtedy obe strany nedohodnú, Británia automaticky prestane byť členom bez ohľadu na to, či bude mať s EÚ uzavretú dohodu. Neskorší termín by bol možný len so súhlasom všetkých členských štátov EÚ.
Prečo to bude trvať dva roky?
O dvoch rokoch hovorí Lisabonská zmluva, na základe ktorej Británia vystupuje z EÚ. Nestanovuje presný postup, ale v snahe zabrániť právnemu chaosu hovorí o tom, že EÚ a vystupujúci štát sa počas tohto obdobia majú dohodnúť na zmluve o vystúpení, ktorá bude zohľadňovať „rámec“ budúcich vzťahov. Základná rozvodová zmluva bude riešiť technické a finančné otázky (napr. nezaplatené príspevky Británie do rozpočtu EÚ a budúce penzie bývalých britských euroúradníkov). „Rámec“ budúcich vzťahov sa týka novej obchodnej dohody, ktorú sa zrejme nepodarí vyriešiť do dvoch rokov. Na obdobie, kým nebude uzavretá obchodná dohoda, by sa štáty mali dohodnúť na podmienkach, ktoré budú platiť v prechodnom čase.
Kto bude vyjednávať za Britániu a kto za EÚ?
Za Britániu je to tím, ktorý vedie jeden zo stúpencov odchodu z EÚ – minister pre brexit David Davis (na snímke). EÚ si tiež už vymenovala svojho hlavného vyjednávača, ktorým je niekdajší francúzsky eurokomisár Michel Barnier (na snímke). Vo svojom tíme má 20 ľudí. O svojich prioritách a základnej pozícii bude 27 štátov EÚ rozhodovať na mimoriadnom summite 29. apríla. Vyjednávanie by sa malo skončiť do jesene 2018, keďže zmluva bude prechádzať ešte schvaľovacím procesom.
Kto bude schvaľovať rozvodovú zmluvu?
Zmluvu o vystúpení musia najskôr odsúhlasiť šéfovia 27 štátov, potom Európsky parlament (na snímke). Na obchodnú zmluvu však bude treba súhlas každého členského štátu a jeho parlamentu, pričom v niektorých krajinách sa nevylučuje aj vypísanie referenda. Aj preto je nepravdepodobné, že by sa nová obchodná dohoda dala dosiahnuť a stihnúť ratifikovať do dvoch rokov.
Budú Slováci potrebovať do Británie víza?
Najbližšie dva roky určite nie. Aké budú podmienky pre Slovákov a iných občanov EÚ pri cestách do Británie, ale aj podmienky, ak tam chcú pracovať a usadiť sa – teda, či budú potrebovať pracovné víza (či dokonca aj turistické, čo je nepravdepodobné), bude závisieť od budúcej dohody medzi EÚ a Britániou. To, čo bude platiť pre občanov EÚ v Británii, by malo potom platiť aj britských občanov žijúcich v rôznych štátoch EÚ. Nateraz tí občania EÚ, ktorí v Británii po piatich rokoch získali už povolenie na trvalý pobyt, by mali v krajine bez problémov zostať.