Aká bude EÚ o ďalších 60 rokov? Prežije vôbec?
Verím, že únia prežije a bude mať viac členov, aj keď v súčasnosti sú okolo toho veľké diskusie. Ale vzhľadom na to, ako sa vyvíja demografia, v roku 2040 alebo 2050 bude Európa kontinentom, kde bude žiť len relatívne malé percento ľudí na tejto planéte. Ak si chceme zachovať globálny hlas, budeme musieť ako Európania fungovať spoločne. Je evidentné, že ani jedna z veľkých členských krajín – ani Nemecko, ani Francúzsko – by to samy nedokázali. Som presvedčený, že únia prežije a naďalej zostane tým najlepším miestom na svete. A predpokladám, že aj počet jej členov presiahne tridsiatku.
Lenže to asi nebude fungovať ako teraz. Nebude viacrýchlostná Európa znamenať jej trieštenie?
Určite uvidíme rôznorodú dynamiku. Mali sme veľkú skupinu krajín, ktoré sa dokázali zhodnúť v tom, že chcú používať jednotnú menu. Mali sme krajiny vnútri EÚ aj mimo nej, ktoré boli ochotné zrušiť hraničné kontroly a vytvoriť jeden priestor pre voľný pohyb. Teraz máme viac ako 11 krajín, ktoré pracujú na tom, ako zaviesť daň z finančných transakcií. Je 17 krajín, ktoré chcú mať spoločného európskeho prokurátora. Je viacero oblastí, kde užšia skupina krajín chce pokračovať ďalej rýchlejším tempom. Tento inštitút sa bude viac využívať. Je však dôležité, aby pre ostatné krajiny zostala možnosť pristúpiť do tejto spolupráce, keď sa tak rozhodnú a budú na to pripravené. Dúfam, že táto viacrýchlostná Európa sa prejaví tak, že budeme mať avantgardnejšie skupiny, ktoré budú otvorené pre ostatných, a to štiepenie nebude v neprospech, ale v prospech únie, ktorá by sa mala rozvíjať rýchlejšie a pragmatickejšie.
Zostane Slovensko v jadre?
Pre Slovensko bolo dôležitým strategickým rozhodnutím, že sme sa stali členom eurozóny. Lebo to je, trúfam si povedať, najdôležitejší a najvyšší stôl, pri ktorom Slovensko v rámci medzinárodných vzťahov môže sedieť. Sme spolumanažérmi druhej najdôležitejšej meny a to predurčuje postavenie Slovenska v rámci EÚ. Je dôležité, aby sme si to na Slovensku uvedomovali a aby politické reprezentácie na Slovensku, tak ako to urobil premiér, jasne deklarovali, že chceme byť v srdci spolupráce, chceme byť v najužšom jadre, a od toho by sa mali odvíjať aj naše ďalšie kroky v zahraničnej politike.