Europarlament schválil dohodu CETA o voľnom obchode s Kanadou

, 15.02.2017 12:41, aktualizované: 16.02.2017 10:12

Európska únia a Kanada postupne rušia medzi sebou colné bariéry. Včera to v rámci dohody CETA odobrili aj poslanci Európskeho parlamentu.

Ročne by to malo priniesť európskemu aj kanadskému hospodárstvu 12 miliárd eur. Aktivisti a odborári sa búria a tvrdia, že neboli v celom takmer 7-ročnom procese vypočutí a k slovu sa teraz dostanú prioritne veľké korporácie. Do poslednej chvíle celý schvaľovací proces brzdil belgický región Valónsko, ktorý však po menších úpravách nakoniec koncom minulého roka s dohodou súhlasil. K podpisu CETA totiž Brusel potreboval podporu všetkých 28 členských krajín Európskej únie vrátane Belgicka. Slovensko od začiatku rokovaní dohodu CETA podporovalo.

Nateraz odsúhlasenie európskeho aj kanadského parlamentu znamená len provizórne uplatňovanie dohody, aspoň dovtedy, kým ju neratifikujú aj niektoré parlamenty členských krajín EÚ. Brusel tvrdí, že dohoda nebude brániť národným vládam konať v prospech ochrany environmentálnych a sociálnych štandardov, ak budú presvedčené, že takéto kroky sú potrebné.

Európska komisia informovala, že v deň nadobudnutia úplnej účinnosti dohody CETA sa zruší clo na 98 percent všetkých colných položiek Kanady a EÚ. Po uplynutí 7 rokov sa navyše dosiahne ešte väčšie otvorenie trhu, a to vďaka zrušeniu ďalšej skupiny ciel. Podľa dohody zrušia Kanada a EÚ clá pre približne 93 percent poľnohospodárskeho a agropotravinárskeho sortimentu, čím sa vytvoria nové príležitosti pre vývozcov. Komisia zároveň upozornila, že dohoda CETA nebude mať vplyv na existujúce požiadavky EÚ týkajúce sa geneticky modifikovaných organizmov alebo použitia hormónov a látok podporujúcich rast hospodárskych zvierat. Dohoda má takmer 1,6 tisíca strán, preto odborníci poukazujú na fakt, že mnohí európski politici, ktorí dohodu schválili, ju s najväčšou pravdepodobnosťou ani celú nevideli a nenaštudovali.

Po včerajšom tlaku poslancov došlo k nahradeniu kontroverzného mechanizmu urovnávania sporov medzi súkromnými investormi a štátom (ISDS) systémom investičných súdov (ICS). Štáty by tak mali mať väčšiu kontrolu nad výberom arbitrov, posilniť by sa tiež mala transparentnosť celého procesu.

Aktivisti a odborári proti schváleniu dohody spisovali dlhé roky rôzne petície. Masívne protesty v uliciach miest prebehli vlani v Nemecku aj v Bruseli. Aktivisti vystupujú najmä proti veľkým investorom a ich záujmom. „Vzhľadom na to, ako dohody definujú investíciu, budú môcť korporácie podávať súdne žaloby na štáty aj za zisky, ktoré ešte reálne nezarobili. Týmto spôsobom mohla spoločnosť TransCanada žalovať vládu USA o 15 miliárd dolárov za projekt, do ktorého investovala iba 2 miliardy, lebo bývalý americký prezident Barack Obama v záujme ochrany pred klimatickou zmenou zastavil výstavbu ropovodu na transport palív z dechtových pieskov,“ skonštatoval Fabian Flues, aktivista organizácie Priatelia Zeme. „Ak udelíme veľký okruh práv zahraničným investorom a ponecháme interpretáciu týchto práv na ich vlastných právnikov, je to chyba v systéme, ktorú nie je možné napraviť prostredníctvom investičných súdov,“ doplnil ho David Schneiderman, právnik a profesor na Torontskej univerzite.

Poradkyňa Greenpeace pre obchodnú politiku EÚ Shira Stantonová upozornila, že CETA možno ani nevstúpi do platnosti, lebo „pravdepodobne neprežije demokratickú a právnu kontrolu ratifikačného procesu“ v priebehu nasledujúcich mesiacov. Dohodu CETA musí ratifikovať aj viacero parlamentov členských štátov EÚ, čo môže trvať aj niekoľko rokov.

Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat bola Kanada v roku 2015 až 12. najväčším obchodným partnerom únie pri dovoze a na 13. mieste v rebríčku vývozov. V roku 2015 dosiahla hodnota tovarov dovezených z Kanady do EÚ 28,3 miliardy eur. Vývoz tovarov z únie do Kanady dosiahol v tom istom roku hodnotu 35,2 miliardy eur. Objem obchodnej výmeny by v momente plnej implementácie dohody mohol narásť o viac ako 20 percent.

Na Slovensko bude mať táto zmluva skôr nepriamy ekonomický dosah. Samotná obchodná výmena medzi nami a Kanadou je v súčasnosti veľmi nízka, objem vývozu zo Slovenska do Kanady dosiahol v roku 2015 hodnotu 166 miliónov eur, čo predstavuje podiel na celkovom vývoze krajiny vo výške približne 0,24 percenta. Do Kanady putovali zo Slovenska v roku 2015 najmä osobné autá a ich komponenty. Dovoz z Kanady na Slovensko je ešte nižší, v roku 2015 dosiahol približne 80 miliónov eur, čo predstavuje 0,12 percenta z celkového dovozu. Najviac sme na Slovensko z Kanady doviezli minerálnych olejov.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #Kanada #Európsky parlament #CETA
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku