Slovenské predsedníctvo prekvapilo. Pozitívne, myslia si novinári v Bruseli

, 29.12.2016 08:01
Fico, Tusk, Juncker
Premiér Robert Fico, predseda Európskej rady Donald Tusk a šéf Európskej komisie Jean-Claude Jucker na tlačovej konferencii po poslednom tohtoročnom summite EÚ. Autor: ,

Predsedníctvo Rady Európskej únie, ktoré Slovensko prevzalo 1. júla a ukončí 31. decembra, upriamilo na krajinu pozornosť EÚ. Články a reportáže o ňom sa objavili vo všetkých štátoch únie. Na otázku Pravdy - Ako vnímate predsedníctvo? - odpovedali korešpondenti viacerých európskych médií, ktorí pôsobia v Bruseli.

Alex Barker, Financial Times (Británia)
Slovenské predsedníctvo Rady Európskej únie výrazne prekonalo očakávania, ktoré doň vkladal Brusel. Tím šéfa Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera vidí premiéra Roberta Fica ako skutočného Európana. Pritom s tým nerátal. Slovenská komunikácia v Bruseli bola skvelá. V Európe sa udialo mnoho veľkých udalostí, ktoré mohli odpútavať pozornosť Bratislavy. Predsedníctvo však zvládlo prácu vo viacerých dôležitých legislatívnych oblastiach, hoci to nebolo tak verejne viditeľné. Samozrejme, bolo jasné, že problém migrácie bude zložitý. Mohlo to však dopadnúť aj oveľa horšie. Takže celkovo slovenské zastúpenie v Bruseli vykonalo v ťažkých časoch prácu hodnú chvály.

Georgi Gotev, EurActiv (Brusel)
Myslím si, že slovenské predsedníctvo urobilo dobrú prácu. Bolo úspešné v tom, že dokázalo prekonať obavy z toho, že Bratislava preberá túto úlohu. Týkali sa najmä utečeneckej krízy. Pomohlo tiež prekonávať rozdiely medzi východom a západom v Európskej únii. Nebolo to ľahké predsedníctvo, pretože muselo prispôsobiť svoje priority vývoju po britskom referende o brexite z 23. júna. A je potrebné otvorene povedať, že výsledok, že krajina chce vystúpiť z EÚ, nikto nečakal. Slovenskí politici boli dostatočne múdri na to, že odsunuli nezhody počas trvania predsedníctva. Dáva to príklad aj ostatným. Predsedníctvo zaznamenalo reálne výsledky v štyroch oblastiach priorít, ktoré si vytýčilo, teda hospodársky silná Európa, moderný jednotný trh, udržateľná migračná a azylová politika a globálne angažovaná Európa. Podarilo sa to vďaka dobrej práci slovenských diplomatov. Vo veľmi ťažkých časoch pre EÚ pomohli vyriešiť problémy týkajúce sa ratifikácie parížskej klimatickej dohody, podpisu obchodnej zmluvy s Kanadou, CETA, rozpočtu na rok 2017, dohody o roamingu, schválenia bezvízového styku pre Ukrajinu a Gruzínsko, hoci všetky otázky spojené s tým sa nepodarilo zodpovedať. Bratislavský summit je tiež možné označiť za úspešný. Dokonca je možné, že sa pre lídrov únie stane modelom, keď budú chcieť neformálne diskutovať o budúcnosti EÚ. Čo sa týka negatívnych stránok, tak premiér Fico hlúpo a zbytočne komentoval údajné obvinenia o zneužívaní peňazí súvisiacich s predsedníctvom. Tiež si to zapamätáme. Faktom je, že keď na internete chcete niečo zistiť o predsedníctve, tak vyhľadávanie často vedie práve k týmto slovám.

Filip Nerad, Český rozhlas
Slovenskému predsedníctvu sa podarilo dotiahnuť niektoré iniciatívy svojich predchodcov a určite najviac na seba upozornilo ambicióznym návrhom efektívnej solidarity. Jeho osud však ukázal hranice možného pre malú predsednícku krajiny, akou je aj Slovensko. Bratislava nemala dostatok času túto alternatívu povinných kvót presadiť. A asi aj sama počítala s tým, že na to v súčasnej situácii nemá nejakú veľkú šancu. Neočakávam, že by maltské predsedníctvo Rady EÚ tejto iniciatíve venovalo nejakú prehnanú pozornosť. Efektívnu solidaritu pravdepodobne čaká takpovediac dožívanie na ministerských radách pri pravidelne sa opakujúcich pokusoch visegrádskej štvorky vzkriesiť ju. Úspechom by už bolo, keby sa podarilo presadiť aspoň niektoré časti slovenského plánu. Napriek optimistickým vyhláseniam ministra vnútra Roberta Kaliňáka však tomu príliš neverím.

Eric Maurice, Euobserver (Brusel)
Povedal by som, že slovenské predsedníctvo zvládlo prácu oveľa lepšie, ako sa mnohí obávali. Premiér Fico aj spolu s partnermi vo V4 provokovali, tak sa to vníma v Bruseli, radikálnymi krokmi, čo sa týka migrácie alebo reformy EÚ. Všetci však akceptovali, že Slovensko nebude pretláčať reformu dublinského azylového systému. Pomohlo to posunúť veci, na ktorých sa už únia zhodla, napríklad európsku pobrežnú a pohraničnú stráž. Myslím, že brexit, ku ktorému došlo niekoľko dní pred predsedníctvom, a zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta, v tom zohrali úlohu. Slovensko muselo ukázať viac zodpovednosti. Predsedníctvo sa tiež úspešne vyrovnalo s viacerými neľahkými úlohami, či to bol podpis parížskej klimatickej dohody, CETA, rozpočtu EÚ, dohody o obchodných obranných mechanizmoch a do istej miery aj s daňovou transparentnosťou. Slovensko sa ukázalo ako profesionálne s dobrým tímom v Bruseli a niektorými dobrými ministrami, ako je šéf diplomacie Miroslav Lajčák, minister financií Peter Kažimír či štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok. V krátkosti povedané: Slovenské predsedníctvo bolo dobrým prekvapením.

Matjaž Trošt, RTV Slovinsko
Slovenské predsedníctvo bolo efektívne a pragmatické. Summit v Bratislave to ukázal. Predsedníctvu nešlo len o to, aby vyzeralo pekne na verejnosti. Dokázalo sa postarať o každodenné záležitosti a dávalo dôraz na členské štáty. Predsedníctvo sa nepokúšalo nastaviť politiku EÚ, čo je však mimoriadne zložité pre akýkoľvek štát. Možno je to nedostatok ambícií, ale netýka sa to len Slovenska, ale všetkých členských krajín. A azda by to poukázalo na rozdiely v rámci EÚ.

Daniel Brössler, Süddeutsche Zeitung (Nemecko)
Slovensko pracovalo profesionálne. Ako novinár, ktorý môže porovnať viaceré predsedníctva, však musím povedať, že počas summitu v Bratislave boli bezpečnostné opatrenia prehnané. Termíny pre registráciu a podobne boli tvrdšie ako kedykoľvek predtým. V praktickej oblasti to spôsobilo mnohým problémy. Jedna možná rada: Uvoľnite sa trochu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#predsedníctvo v Rade EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku