Brexit otvoril európsku Pandorinu skrinku

Vzťahy medzi Britániou a zvyškom Európy sa nikdy nedali nazývať vrúcnymi, najmä nie tie medzi Britmi a Francúzmi. Paradoxne referendum o zotrvaní alebo odchode krajiny z Európskej únie, ktoré sa uskutočnilo v júni tohto roka, sa konalo v dobe, keď Briti dosiahli väčšinu zo svojich požiadaviek v rámci európskej politiky, a to aj v čase prehlbovania únie.

29.12.2016 12:00
brexit, VB, veľká británia Foto: ,
Britská vláda chce docieliť, aby sa po brexite počet prisťahovalcov prichádzajúcich do krajiny každý rok výrazne osekal. Zo súčasných viac ako 330-tisíc pod 100-tisíc ročne. Podľa posledných údajov pracuje v krajine takmer 100-tisíc Slovákov.
debata (2)

Briti si napríklad udržali prístup na vnútorný trh bez zmeny pravidiel či zachovali národné kontroly v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky, pretože ostrovania sú stále mimo schengenského priestoru. Prinútili úniu liberalizovať zahraničný obchod a odmietli propagovanie federalistických symbolov. Od roku 1984 navyše majú aj tzv. britský rabat. Ide o zľavu na príspevok Spojeného kráľovstva do úniového rozpočtu, ktorý vracia britskej vláde EÚ.

Dnes už bývalý britský premiér David Cameron však išiel s požiadavkami na úniu ešte ďalej. Poukazoval na nezvládnuteľnú situáciu s migrantmi, ktorí do krajiny prichádzajú prevažne za prácou z chudobnejších krajín únie. Aktuálne tam pracuje aj okolo stotisíc Slovákov. Každoročných tristotisíc nových prisťahovalcov chcel zosekať o viac ako polovicu. A to aj napriek tomu, že podľa viacerých štúdií za posledných desať rokov prispeli migranti do britského rozpočtu viac, ako z neho odčerpali na rôznych sociálnych benefitoch.

Cameronovo „vydieranie“ únie však nebolo iba jeho vtedajšou snahou udržať Konzervatívnu stranu pokope. Protiúniové krídlo jeho strany totiž už v 90. rokoch rozhádalo konzervatívcov natoľko, že s prehľadom prehrali voľby. Dosiahnutie reforiem v EÚ mohlo podľa niektorých ekonómov spacifikovať euroskeptické hlasy v strane na istý čas. Kým Cameron bojoval na bruselskej pôde za obmedzovanie sociálnych príspevkov pre migrantov, v Británii sa rozmáhali hlasy euroskeptikov. Euroskeptici na čele s vtedajším lídrom Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigelom Farageom brojili proti únii a v predreferendovej kampani zavádzali verejnosť.

Britská premiérka Theresa Mayová sa nedávno na... Foto: Reuters, TOBY MELVILLE
Theresa Mayová, brexit, veľká británia Britská premiérka Theresa Mayová sa nedávno na pôde britského parlamentu vyjadrila, že odmieta jednostranne garantovať všetky práva pre občanov z krajín EÚ, ktorí sa zdržiavajú v Británii, pokiaľ nebude to isté zabezpečené pre Britov v zahraničí.

Za mnohé klamstvá sa Farage následne aj verejne ospravedlnil. Nič to však nemení na veci, že Briti si v júni tesnou väčšinou odhlasovali tzv. brexit. Cameron ako zástanca zotrvania Británie v únii tesne po ohlásení výsledkov referenda odstúpil z funkcie. Jeho sľub Britom spred niekoľkých rokov, že ak sa stane opäť premiérom, vyhlási referendum o zotrvaní alebo odídení krajiny z únie, ho paradoxne poslal do politického dôchodku. Ohrozil tým však celistvosť únie a postaral sa Britom o neistú politickú a ekonomickú budúcnosť. V premiérskom kresle Camerona nahradila Theresa Mayová.

Účet za rozvod

Briti si postupne začali uvedomovať dosahy svojho rozhodnutia. Mnohí z nich vyšli následne do ulíc, spisovali petície, všetko v snahe zabrániť vystúpeniu krajiny z únie. V krajine sa zdvihla vlna xenofóbie a nacionalizmu.

Väčšinu výrokov euroskeptických politikov z predreferendovej kampane možno označiť za bludy. Napríklad Farage ľuďom sľuboval, že po brexite krajina získa 350 miliónov libier týždenne vďaka nižším platbám do EÚ a tieto peniaze vláda naleje do tamojšieho zdravotníctva. Hneď po referende Farage označil toto tvrdenie za chybu. V skutočnosti to môže byť presne naopak. Británia bude musieť týždenne platiť 350 miliónov libier do EÚ počas jedného roka – ako účet za rozvod.

Tamojší podnikateľský sektor si čoraz viac uvedomuje, aké rany prinesie brexit britskej ekonomike naprieč všetkými sektormi. V krajine si už od leta podávajú kľučky nemecké, luxemburské či francúzske delegácie. Teraz sa doslova bijú o to, aby banky pôsobiace v londýnskom City presunuli svoje pobočky práve do ich miest. Nové „londýnske City“ by mohlo vzniknúť v Paríži, vo Frankfurte nad Mohanom, v Berlíne, Edinburghu, Dubline, Amsterdame alebo Luxembursku. Výhľadovo môže ísť o presun až 150-tisíc ľudí. Londýn je aktuálne domovom pre viac ako 250 svetových bánk.

Boris Johnson, jeden z najhorlivejších... Foto: Reuters, HAMAD I MOHAMMED
boris johnson, brexit, VB, veľká británia Boris Johnson, jeden z najhorlivejších zástancov odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, sa v novej britskej vláde stal šéfom diplomacie.

O odchode z Británie už verejne hovoria aj viaceré medzinárodné spoločnosti, ktoré roky v krajine podnikali. Najväčšou obavou biznisu a finančného sektora je fakt, že nateraz nikto nevie povedať, ako sa nastavia nové vzťahy medzi Britmi a zvyškom únie. Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Ernst & Young by len Londýn po brexite mohol stratiť až 83-tisíc pracovných miest v priebehu nasledujúcich siedmich rokov. Strata pracovných miest by navyše mohla spustiť dominový efekt, ktorý by toto číslo mohol vyhnať až na 232-tisíc. Podľa odhadov sa okresanie počtu pracovných miest môže zastaviť až na čísle pol milióna, a to najmä vo finančnom sektore. Export do EÚ tvorí takmer polovicu vývozu Británie a podieľa sa na 15 percentách hrubého domáceho produktu, čo podporuje 4,3 milióna pracovných miest.

Britský minister financií Philip Hammond už pripustil, že kvôli brexitu bude britská ekonomika čeliť spomaleniu. Prvý návrh rozpočtu od hlasovania o brexite tak podľa neho bude konštruovaný tak, aby bola ekonomika pripravená na prípadné problémy s tým spojené a na pomoc rodinám prekonať ťažké časy.

Britské požiadavky neutíchajú

Briti v rokovaniach s úniou o novej podobe vzťahov poukazujú na to, že by chceli obmedziť prílev imigrantov. Zároveň chcú mať naďalej prístup na 500-miliónový jednotný európsky trh. Brusel však tvrdí, že takýto brexit nebude možný. Mnohí britskí politici odmietajú povedať Britom o brexite pravdu. Pred júnovým referendom tvrdili a stále tvrdia, že krajina tým získa. Výsledkom však je, že investori sú na odchode, libra sa oslabila a dovážané tovary zdraželi. Slabá libra predpovedá pokles životnej úrovne Britov. Ich mena sa po referende oslabila z kurzu 1,50 na 1,30 libry za dolár. Americká banka Goldman Sachs tvrdí, že momentálne je index neistoty v Británii najvyšší v histórii. Ich ekonomický model tak očakáva ďalšie oslabenie libry o sedem percent, celkovo až 25 percent od britského referenda.

Oficiálne sa proces odchodu Britov z únie spustí aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy. K tomuto kroku má britská vláda podľa doterajších vyhlásení britskej premiérky Theresy Mayovej pristúpiť v marci budúceho roku. Vyjednávať by sa malo podľa platnej Lisabonskej zmluvy dva roky. Odhaduje sa však, že nakoniec môže trvať aj viac ako šesť rokov, kým Británia oficiálne vystúpi z EÚ.

Zamietnutý prístup k rokovaniam

Briti veria, že po brexite by mohli fungovať vo vzťahu s úniou ako Nóri. Krajina vo dvoch referendách v rokoch 1972 a 1994 odmietla členstvo v EÚ, no stále je členom Európskeho hospodárskeho priestoru. Toto členstvo umožňuje päťmiliónovej krajine prístup na jednotný európsky trh, kam smeruje 80 percent nórskeho exportu a dováža sa 60 percent tovarov a služieb. Nóri však nemajú právo hlasovať pri stanovovaní pravidiel obchodu.

V Bruseli musia nórski predstavitelia vlády opustiť rokovaciu miestnosť v prípade, že sa prijímajú kľúčové rozhodnutia, na ktoré sa momentálne ešte vyžaduje súhlas 28 členských štátov EÚ. Nórsko rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie. Briti by tak mali, paradoxne, menej suverenity, ako majú teraz v únii. Britské ministerstvo financií vypočítalo, že kumulatívny efekt po 15 rokoch od brexitu by pre krajinu predstavoval v prípade nórskeho scenára pokles hrubého domáceho produktu o 3,8 percenta (20 miliárd libier).

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Brexit #Ročenka Pravdy 2016