„Možnosť nezávislosti (Škótska) musí zostať na stole,“ vyhlásila Sturgeonová. Hovorkyňa britskej premiérky v reakcii na to povedala, že druhé referendum o nezávislosti Škótska by sa konať nemalo a že Škóti sa jasne vyjadrili v roku 2014, keď nezávislosť odmietli. Mayová potom pri stretnutí s britskými zákonodarcami povedala, že Škótsko by vyhlásením samostatnosti prestalo byť členom EÚ.
Sturgeonová si v dokumente nazvanom Miesto Škótska v Európe želá, aby jej krajina zostala na jednotnom trhu EÚ a v daňovej únii EÚ. A to napríklad osobitnými dohodami, aké majú s úniou Faerské či Normanské ostrovy.
Škótska premiérka tiež požaduje, aby Škótsko získalo väčšie právomoci s cieľom svoje záujmy dobre obhajovať. Zdôraznila, že je treba najmä previesť nové právomoci z britského na škótsky parlament, a to aj v otázkach imigrácie, vývozov a dovozov. To podľa premiérky umožní, aby Škótsko mohlo mať po brexite vlastný vzťah s EÚ.
O vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ rozhodli britskí voliči v júnovom referende. V Škótsku, ktoré má svoju regionálnu vládu a parlament, ale hlasovalo 62 percent voličov za zotrvanie v EÚ.
Úrad britskej premiérky spresnil, že vláda má rokovať o návrhoch Škótska v januári. Britský minister financií Philip Hammond však začiatkom mesiaca povedal, že je nerealistické, aby nejaká časť Spojeného kráľovstva ako Škótsko získala v očakávanej dohode Británia – EÚ o brexite zvláštne podmienky.
Škótsko tiež minulý mesiac oznámilo, že sa zapojí do právneho prípadu okolo spustenia procesu vystúpenie z EÚ. Podľa skoršieho oznámenia Sturgeonovej by o začatí tohto procesu mal okrem britského parlamentu rozhodovať aj ten škótsky. Zatiaľ nie je jasné, či budú britskí poslanci o tom hlasovať, súd im síce takú právomoc priznal, vláda sa však odvolala. Mayová chce rokovania s EÚ začať najneskôr koncom marca 2017.