Paríž dal planéte šancu. Fabriky však ubrať nechcú

, 19.12.2016 20:00
László Sólymos, emisie
Zvoncom v pondelok v Bruseli otvoril minister životného prostredia László Sólymos poslednú Radu pre životné prostredie pod taktovkou slovenského predsedníctva. Dohodu o poklese emisií sa dosiahnuť nepodarilo. Autor: ,

Európsky priemysel sa vzpiera klimatickej dohode z Paríža. Historický dokument nedávno vstúpil do platnosti a cieľom dohody je obmedziť otepľovanie zemského povrchu na 1,5 až 2 stupne Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

Európska komisia navrhla obmedziť emisie v EÚ do roku 2030 o 40 percent, a to v porovnaní s rokom 1990. Počas slovenského predsedníctva sa však návrh dotiahnuť nepodarilo. Nateraz ho chcú podľa kuloárnych zdrojov minimálne doladiť najmä Nemecko, Francúzsko, Taliansko, ale aj Poľsko.

Zámerom bolo revidovať systém obchodovania s emisiami (ETS). „Na prijatie jednotnej pozície Rady sa nenašla dostatočná politická vôľa  a predsedníctvo nechcelo ísť napred s krehkým kompromisom,“ povedal v Bruseli minister životného prostredia László Sólymos.

Štafetu prevezme Malta

Minister po skončení zasadnutia odovzdal predsednícku štafetu Malte, ktorá bude v prvom polroku 2017 predsedať Rade EÚ. Eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete poďakoval slovenskému tímu „za vynikajúcu prácu na návrhu revízie systému ETS“. „Je to pokrokový návrh, Európska únia môže byť hrdá na to, čo sa podarilo dosiahnuť tento rok,“ poznamenal.

„Našou ambíciou bolo dosiahnuť všeobecný prístup pre ETS. Tento trhový nástroj je kľúčový pre znižovanie emisií v priemysle. Momentálne je však cena emisných kvót veľmi nízka, a preto musíme nastaviť systém ETS tak, aby sme zabezpečili jej zvýšenie, a tým získali viac investícií do čistejších technológií,“ tvrdí Sólymos.

S emisiami dnes v rámci EÚ obchoduje 31 krajín, teda 28 členských krajín a Island, Lichtenštajnsko či Nórsko, pričom s emisnými povolenkami obchoduje vyše 11-tisíc priemyselných prevádzok ťažkého priemyslu, od elektrární cez továrne až po letecké spoločnosti.

Trh s emisiami pokrýva zhruba 45 percent produkcie skleníkových plynov v EÚ. Kľúčovou témou je podľa viacerých dotknutých členských štátov pomer bezodplatných a zobchodovateľných emisií, ktorý aktuálne povoľuje subjektom na trhu zobchodovať 55 percent týchto emisií, ostatné sú určené na bezodplatné nakladanie.

Obchodovanie s kvótami je však komplikovaný mechanizmus a vyžaduje si stabilné nastavenie ceny. Ak je kvót na trhu na predaj veľa, cena ide dole a firmy nemajú dôvod investovať do nízkouhlíkových technológií. Rada ministrov chcela preto smernicou pripraviť trh aj na situáciu, keď kvót bude málo.

Problémoví sú predovšetkým veľkí producenti emisií

Aktuálne majú problém s uzavretím dohody z hľadiska štátov hlavne veľkí producenti emisií a východoeurópske ekonomiky, ktoré bojujú so zastaranou technológiou v oblasti zachytávania CO2. Na trhoch sú dnes ceny emisií nízke, čo však nie je dlhodobo udržateľný jav. "A pre dotknuté spoločnosti je jednoduchšie kúpiť voľné povolenky pre emisie, než investovať do ekologizácie svojho priemyslu,” povedal Solymos.

Poľský minister životného prostredia Jan Szyszko vyhlásil, že Poľsko potrebuje zabezpečiť, aby dohoda o redukcii emisií bola nákladovo efektívna pre členské štáty. Aby tieto mali flexibilitu pri znižovaní emisií. Nemecká ministerka pre životné prostredie Barbara Hendricks si myslí, že implementácia nemôže zaostávať za cieľmi o 40-percentnom poklese emisií.

"EÚ podporuje taký návrh komisie, ktorý počíta s porovnaním kvót s reálnymi údajmi z rokov 2016–2018. Ak by toto viedlo k tomu, že pridelené kvóty v roku 2021 budú vyššie ako cieľ za rok 2020, tak tento cieľ by mal byť zvolený ako východiskový bod,” povedala nemecká ministerka. Francúzsky minister Alexis Dutertre vyzval v mene Francúzska maltské predsedníctvo, aby dospelo k úspešnému prijatiu tohto návrhu.

"My pokladáme dnešnú diskusiu za cestu, ako dosiahnuť navrhnuté ciele, a nie ako cestu k národným vyčleneným cieľom – toto už nie je predmetom diskusie. Teraz ide o flexibilitu, aby sa práca mohla presunúť do operatívnej sféry – aby sme dosiahli naše predsavzaté úsilie,” povedal Dutertre, ktorý zastupoval Francúzsko aj pri nastavovaní cieľov Parížskej dohody.

V rámci slovenského predsedníctva sa v environmentálnej oblasti ratifikovala Parížska dohoda. Po ťažkých a dlhých diskusiách sa podľa agentúry SITA pod slovenskou taktovkou tiež prijal v Rwande dodatok k Montrealskému protokolu, ktorým sa zníži spotreba fluorovaných plynov.

Tie síce v minulosti nahradili freóny, no ukázalo sa, že tiež výrazne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Okrem toho sa podarilo úspešne zavŕšiť rokovania s Európskym parlamentom o návrhu nariadenia o ortuti. Cieľom nových pravidiel je posilniť ochranu pred znečisťovaním touto vysoko toxickou látkou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#emisie #László Solymos #emisné kvoty #ETS #ministri životného prostredia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku