Slovenský premiér si v Štrasburgu vypočul pochvalu i kritiku

Prvé, ale azda nie posledné. Premiérové predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ sa blíži ku koncu. Čaká ho ešte bodka v podobe zajtrajšieho summitu únie v Bruseli. Pred Európskym parlamentom v Štrasburgu ho zhodnotil slovenský premiér Robert Fico. Od 1. januára 2017 preberá predsedníctvo Malta.

14.12.2016 09:20
debata (17)
Premiér Robert Fico a predseda Európskeho... Foto: SITA, Ľudovít Vaniher
Fico, Schulz Premiér Robert Fico a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz (vľavo) odhalili bustu Alexandra Dubčeka v priestoroch Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

„Európska únia je v najťažšej kríze od svojho vzniku," uviedol Fico. Preto sa podľa neho slovenské predsedníctvo snažilo zaoberať praktickými témami. EÚ by sa podľa neho mala vrátiť ku koreňom, za ktoré považuje ekonomickú spoluprácu, bezpečnosť a udržiavanie mieru.

Európskych lídrov Fico vyzval, aby „prestali riešiť svoju domácu agendu na úkor EÚ". Ako príklad spomenul referendum vo Veľkej Británii o vystúpení z EÚ, ale aj nedávny plebiscit o ústavných zmenách v Taliansku. Vyjednávania brexitu, ktoré by sa mali spustiť na jar budúceho roka, podľa neho musia viesť k záveru, že sa vyplatí byť členom EÚ.

K úspechom slovenského predsedníctva priradil septembrový bratislavský summit, ktorý bol prvým summitom EÚ bez Británie, ratifikáciu parížskej klimatickej dohody či vytvorenie Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže.

Pochvaly aj kritika

Slovenské predsedníctvo v europarlamente ocenil aj jeho šéf Martin Schulz, ktorý sa poďakoval za jeho zvládnutie. Podobne vystupoval aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý v istej chvíli povedal, že svoj prejav pošle europoslancom písomne, keďže väčšina z nich v pléne nebola.

V rozprave vystúpili zástupcovia všetkých frakcií, najväčšie z nich – socialisti a ľudovci – slovenské predsedníctvo ocenili. Kritiku si Fico vyslúžil najmä od zástupcov euroskeptických poslancov, ale aj zelených. „Pán Fico, ak vy tvrdíte, že multikultúrna Európa nie je možná, tak potom ani EÚ nie je možná. Myšlienkou EÚ je žiť spoločne na kontinente, kde žijú ľudia s rôznym spôsobom života, jazykmi a náboženstvami. Ak hovoríte, že to nie je možné, tak ani EÚ nebude môcť podľa vašich slov fungovať. A s tým nebudeme nikdy súhlasiť," vyhlásil belgický europoslanec za Zelených Philippe Lamberts.

Náročné predsedníctvo

Šéfovanie EÚ pripadlo v Bratislave v časoch, keď EÚ čelí azda najväčším výzvam v histórii. Brexit, migračná kríza, nástup extrémizmu, pokračujúce ekonomické problémy, propagandistický útok Ruska. Ale aj to, že európske elity nie sú veľmi schopné ponúknuť riešenia, skôr sa v mnohých prípadoch utiekajú k populistickému slovníku.

„Bolo to skutočne šesť mesiacov naplnených udalosťami,“ reagoval pre Pravdu na slovenské predsedníctvo Henri de Waele, profesor medzinárodného a európskeho práva na Radboudovej univerzite v holandskom Nijmegene.

Odborník však v prvom rade hodnotí pôsobenie Slovenska pozitívne. „Bratislavský summit bol peknou príležitosťou ukázať sa. Inak však musím povedať, že predsedníctvo sa nesnažilo byť príliš viditeľné, tak ako som predpokladal. Pravdepodobne je to niečo, čo by som najviac pochválil. Slovenská vláda sa nikdy nedostala k tomu, že by tvrdohlavo presadzovala svoje priority. Lebo toho sa niektoré štáty pred vaším predsedníctvom obávali. Je však zjavné, že premiér Fico a jeho kolegovia sa radšej snažili hľadať rozumné kompromisy,“ uviedol de Waele.

Slovenské predsedníctvo skutočne do značnej miery na verejnosti definoval bratislavský summit, ktorý sa konal 16. septembra už bez Británie. Vzišiel z neho plán opatrení na šesť mesiacov, ktoré majú úniu posunúť vpred v oblastiach ako migrácia, bezpečnosť a hospodársky a sociálny rozvoj. Stretnutie v Bratislave tiež viedlo k urýchleniu ratifikácie parížskej klimatickej dohody, k čomu sa lídri zaviazali práve na summite v slovenskom hlavnom meste.

Summit v Bratislave

„Predsedníctvo Slovenska prišlo v mimoriadne kritickom čase. Kým ostatní členovia visegrádskej štvorky ho mali v pokojnejších periódach, Bratislava musela čeliť obnoveným rozporom medzi východom a západom únie po migračnej kríze,“ uviedol pre Pravdu Botond Feledy z Centra pre euroatlantickú integráciu a demokraciu v Budapešti. „Summit v slovenskom hlavnom meste a jeho ovocie, cestovná mapa, je dôležitý dokument. Členské štáty si začali uvedomovať, že Slovensko, člen V4, môže byť motorom zmysluplného, konštruktívneho dialógu o dlhodobých problémoch. Bola to výnimočná úloha. Určite si budeme pamätať, že sa EÚ v Bratislave stretla už bez Británie,“ pripomenul Feledy.

Krušné časy

Diplomati zo Slovenska si však môžu pripísať aj mnohé ďalšie plusové body. Podarilo sa im dosiahnuť dohodu o rozpočte EÚ na rok 2017. A tiež dotiahnuť mimoriadne náročné rokovanie o bezvízovom styku pre Gruzínsko a Ukrajinu, ktorý niektoré krajiny blokovali.

Na druhej strane je jasné, že Slovensko chcelo urobiť viac v oblasti migrácie. Začala fungovať Európska pohraničná a pobrežná stráž a vzniká Európsky cestovný a informačný autorizačný systém (ETIAS), ktorý umožní predbežnú kontrolu tých ľudí, ktorí prichádzajú na územie EÚ bez vízovej povinnosti. Lenže pokus s flexibilnou, potom efektívnou a nakoniec už len solidaritou ako základom na rozdelenie bremena utečeneckej krízy je stále len na papieri. Sú krajiny ako Malta či Taliansko, ktoré naďalej trvajú na mechanizme povinného prerozdeľovania utečencov. Na druhej strane, štáty ako Maďarsko či Poľsko odmietajú dokonca aj dobrovoľný princíp pri preberaní migrantov.

„Predsedníctvo Slovenska si však pravdepodobne budem pamätať skôr z toho, že prišlo v čase veľkých udalostí v Británii či Taliansku, ako z toho, čo sa mu podarilo urobiť dovnútra únie. Sú to turbulentné časy. Viem si predstaviť, že slovenskí politici a predstavitelia dúfajú, že keď sa opäť dostanú na rad, čo bude o mnoho rokov, veci pôjdu hladšie. Samozrejme, za predpokladu, že EÚ ešte bude existovať,“ dodal pre Pravdu expert na EÚ Nick Wright z University College London.

Dubček má v europarlamente bustu

Alexander Dubček, tvár Pražskej jari, ktorú v auguste 1968 násilne ukončili vojská Varšavskej zmluvy, bude mať v priestoroch Európskeho parlamentu špeciálne miesto. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz a slovenský premiér Robert Fico v Štrasburgu slávnostne odhalili bustu Dubčeka s jeho citátom „Verím v dobro človeka" v slovenčine i v angličtine. Busta bude neskôr prevezená do priestorov europarlamentu v Bruseli. Dubček, ako sa priznal šéf europarlamentu, bol pre neho v detstve a mladosti ikonou. Schulz považuje Dubčeka za jednu z najdôležitejších osobností Európy a pri tejto príležitosti citoval aj niekdajšieho nemeckého kancelára Willyho Brandta: „Kdekoľvek sa rozšíri vírus demokracie, diktatúra tam skôr či neskôr skončí, pretože ak raz ľudia okúsia demokraciu, neprestanú si ju pýtať." Na slávnostnej udalosti boli aj synovia Alexandra Dubčeka Milan a Pavol.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Robert Fico #predsedníctvo v Rade EÚ