Brusel posiela Európanom ďalšie miliardy

Ďalšie miliardy, ktoré chce Európska komisia napumpovať do európskych ekonomík, by mali v najbližších troch rokoch priniesť pre Európanov viac ako 2 milióny pracovných miest. Smelé plány komisia obhajuje tým, že vďaka tzv. Junckerovmu balíčku na reštart investícií, bude mať únia na to k dispozícii do roku 2022 až 630 miliárd eur. Pôvodne išlo o sumu 315 miliárd.

15.11.2016 10:00
Juncker Foto:
Zmyslom Investičného plánu pre Európu je podporiť práve tie projekty, ktoré by inak boli pre súkromných investorov rizikovejšie.
debata (5)

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker aj na neformálnom summite lídrov 27 členských štátov EÚ v Bratislave, ktorý sa konal 16. septembra, hovoril o potrebe takéhoto kroku. „Uskutočňujeme dôležitý krok, aby Európania mali viac nových pracovných miest a aby sa naštartovalo hospodárstvo únie. Toto od nás očakávajú európski občania – a my nemôžeme strácať čas,“ povedal Juncker. Vo svojom prejave o stave Únie 2016 prednesenom v septembri, podčiarkol prioritu podpory zamestnanosti a rastu „Európa musí výrazne investovať do mládeže, do uchadzačov o zamestnanie, do začínajúcich podnikov. Dnes navrhujeme zdvojnásobiť trvanie Európskeho fondu pre strategické investície a zdvojnásobiť aj jeho finančnú podporu.“

Junckerov „reštart“ investícií sa začal už v roku 2014. Tzv. Investičný plán pre Európu sa stal jednou z hlavných priorít Junckerovho kabinetu. Kľúčovým prvkom tohto plánu bolo vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý začal fungovať minulý rok. Peniaze z fondu majú znížiť riziko pre súkromných investorov a povzbudiť ich k účasti na strategických projektoch. „Investičný plán by mal mať do roku 2020 k dispozícii zhruba 500 miliárd eur. Program doteraz získal zdroje v hodnote 127 miliárd eur a poskytol úvery viac ako 200-tisíc malým podnikom a začínajúcim firmám,“ skonštatoval Juncker.

Mnohonásobná hodnota jedného eura

Európsky fond pre strategické investície spravuje Európska investičná banka. Fond, ktorý je v súčasnosti v celkovej výške 21 miliárd eur, má podľa Junckerových predikcií dosiahnuť celkový multiplikačný účinok 1¤:¤15, čím vygeneruje nové investície a očakáva tvorbu 2,1 miliónov nových pracovných miest. Inými slovami, vďaka EFSI v objeme 21 miliárd eur si Európska investičná banka bude môcť požičať na investície a financovanie projektov približne trikrát viac, t. j. približne 63 miliárd eur. Uvedená suma by podľa odhadov mala prilákať investície zo strany súkromných investorov v celkovej výške približne 315 miliárd, a to zhruba do polovice roku 2018. Fond EFSI poskytuje záruku za prvotné straty, vďaka čomu mohla EIB investovať do väčšieho počtu projektov, niekedy rizikovejších, a tiež investovať skôr, než by to bolo možné bez EFSI.

infografika

„Dnes môžeme povedať, že to, čo sa na začiatku zdalo ako veľmi ambiciózny plán, sa stáva realitou,“ povedal pre Pravdu podpredseda komisie zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič. Po necelom roku od svojho spustenia podporil Európsky fond pre strategické investície 115 infraštruk­túrnych projektov a 209 nástrojov na financovanie malých a stredných podnikov v hodnote viac ako 127 miliárd eur na území EÚ. Ide tak takmer o tretinu z pôvodne plánovaných 315 miliárd eur v priebehu troch rokov. „Projekty sa v súčasnosti týkajú 27 členských štátov, a som rád, že aj Slovensko už má schválený príspevok na veľký infraštruktúrny projekt, teda výstavbu 27-kilometrového úseku cesty D4 pri Bratislave. Rovnako pozitívne vnímam, že takmer tretina všetkých projektov v rámci EÚ je v oblasti energetiky. Ide o zvyšovanie energetickej účinnosti, integráciu obnoviteľných zdrojov a nových technológií. Takýto priebeh považujem za veľmi úspešný,“ skonštatoval Šefčovič.

Riziko nie je prekážkou

Zmyslom Investičného plánu pre Európu je podporiť práve tie projekty, ktoré by inak boli pre súkromných investorov rizikovejšie. Využitie záruky zo strany EÚ tak umožňuje Európskej investičnej banke ísť za svoje zvyčajné praktiky a investovať spolu so súkromným sektorom aj do riskantnejších projektov. „Jedna vec je teda vytvoriť finančné mechanizmy, avšak druhá, rovnako dôležitá časť Investičného plánu, je zlepšenie investičného prostredia skvalitnením regulačného rámca, jeho stabilnosťou a predvídateľnosťou, štrukturálnymi reformami, väčšou otvorenosťou medzinárodnému obchodu a zahraničným investíciám. Okrem toho sa snažíme otvoriť príležitosti pre čo najväčší okruh záujemcov,“ doplnil Šefčoviť.

Preto komisia v júni tohto roka spustila novú on-line službu, Európsky portál investičných projektov (EIPP). Záujemcom, či už sú na strane predkladateľa projektu, alebo na strane investora, chce uľahčiť vyhľadávanie, „spárovanie“ a prípadnú spoluprácu. Ide o technickú asistenciu pri spracovaní a písaní projektov. „Zo skúseností vieme, že ľudia a spoločnosti majú dobré nápady, avšak veľakrát pretavenie nápadu do projektu stroskotá na nedostatku informácií o tom, ako projekt vypracovať. Preto sme zriadili aj centrum investičného poradenstva ponúkajúce vhodné tipy na financovanie projektov,“ dodal Šefčovič.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #EFSI #Junckerov balíček