„Napriek politickému úsiliu stále platí, že administratívne a regulačné prekážky škodia podnikateľskému prostrediu. Efektívnosť a účinnosť verejnej správy je obmedzovaná chýbajúcim strategickým plánovaním, problémami v riadení ľudských zdrojov a nedostatočným využívaním elektronických riešení. Vymožiteľnosti zmlúv a využívaniu konkurzných konaní bránia zdĺhavé a zložité súdne postupy. Slovenské i zahraničné spoločnosti sa v prieskumoch stále ponosujú na časté zmeny a neprehľadnosť legislatívy a zložité administratívne postupy, ktoré môžu odrádzať prílev investícií. Náklady podnikov na dodržiavanie daňových právnych predpisov sa však znížili a prijímajú sa opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a podporu podnikania,“ komentuje súčasnú situáciu komisia v Správe o Slovensku z februára 2016.
Krajina sa však napriek tomu opäť jemne posunula v rebríčku konkurencieschopnosti (Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2016 – 2017), ktorý vytvára Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) na základe prieskumu medzi podnikateľmi. Tento rok sa dostala na 65. miesto. Oproti vlaňajšku je to posun o dve priečky nahor. Podnikateľská aliancia Slovenska v tomto prípade upozorňuje, že výsledky hovoria síce o ďalšom miernom raste atraktivity Slovenska ako krajiny na podnikanie za posledný rok, no napriek tomu je naďalej jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú už len Grécko, Cyprus, Chorvátsko, a pádom o šesť miest na 69. priečku nás tento rok pustilo pred seba aj Maďarsko.
V zlepšení podmienok pre podnikateľov by mal pomôcť aj spomínaný Junckerov investičný balíček. Komisia vidí najväčšie príležitosti v investovaní do rozvoja dopravnej a energetickej infraštruktúry, ako aj do oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. „Hlavnou výzvou pre Slovensko je vytvorenie priaznivého investičného prostredia so stabilným, transparentným a predvídateľným rámcom a efektívnou verejnou správou. Pre odbúranie prekážok v oblasti investícií bude potrebné odstrániť viaceré nedostatky v oblasti verejného obstarávania a pri overovaní a výbere projektov. Slovensko by malo zatraktívniť ďalšie sektory pre priame zahraničné investície, čo by mohlo zvýšiť jeho odolnosť voči globálnym otrasom,“ píše sa v odporúčaniach, ktoré komisia zaslala aj slovenskej vláde.
Problém s regionálnymi rozdielmi
Krajina má značné problémy aj s regionálnymi rozdielmi. Na jednej strane bohatá Bratislava, a potom zvyšok Slovenska, kde mnohokrát pre chýbajúcu infraštruktúru neprichádzajú investori. Vznikajú tak hladové doliny, v ktorých je len veľmi ťažké nájsť si prácu. „Atraktívnosť stredoslovenského a východoslovenského regiónu pre súkromné investície trpí v dôsledku problematickej fyzickej infraštruktúry. Fragmentovaná sieť cestných komunikácií škodí investíciám najmä v stredoslovenskom a vo východoslovenskom regióne a zvyšuje regionálne hospodárske rozdiely. Prílev priamych zahraničných investícií má tendenciu sústreďovať sa v okolí Bratislavy, zatiaľ čo stredoslovenskému a východoslovenskému regiónu sa nedarí prilákať čo i len domáce súkromné investície,“ tvrdí komisia.
Junckerov investičný balíček má Slovensku pomôcť naštartovať investície aj v týchto oblastiach. Komisia preto v tomto smere upozorňuje, aby sa finančné prostriedky prideľovali rovnomerne v rámci celej krajiny. „Škrty súkromných aj verejných investičných výdavkov od začiatku krízy prehlbujú regionálne rozdiely a môžu ohroziť budúci hospodársky rast. Nerovnomerné rozdelenie investícií medzi regiónmi prehlbuje regionálne rozdiely,“ komentuje komisia. Index kvality infraštruktúry Svetového ekonomického fóra (2015) ukazuje, že vnímaná kvalita cestnej infraštruktúry bola v roku 2013 výrazne pod priemerom EÚ. Tento údaj je odrazom skutočnosti, že hustota diaľničnej siete 8,6 km na 1¤000 km2 patrí medzi najnižšie v EÚ. Členské štáty s nižšou hustotou diaľničnej siete (všetky okrem Poľska) majú okrem toho podstatne nižšiu hustotu obyvateľstva, čo môže vysvetľovať ich redšie diaľničné siete. Existujúca diaľničná sieť vykazuje takisto výrazné regionálne rozdiely, pričom v regiónoch stredného a východného Slovenska existuje len jedna, značne prerušovaná diaľničná os. To vedie k preferovanému umiestňovaniu výrobných prevádzok na západné Slovensko, čím sa prehlbuje ekonomická priepasť medzi regiónmi.
Citeľný pokles investícií
Celkovo od vypuknutia krízy možno sledovať nielen na Slovensku, ale aj v ostatných európskych krajinách pokles investícií. Prílev priamych zahraničných investícií výrazne klesol v dôsledku celosvetovej finančnej krízy a verejné investície na Slovensku boli historicky nižšie než v iných krajinách regiónu. V dôsledku krízy došlo k poklesu súkromných investícií, a to o viac než pri verejných investíciách, najmä pokiaľ ide o prílev priamych zahraničných investícií, ktoré dosiahli priemerne 7,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v rokoch 2004 až 2008, no klesli na 2,1 percenta HDP v rokoch 2009 až 2014. Verejné investície na Slovensku dosiahli priemerne 3,5 percenta HDP v období rokov 2000 až 2014 v porovnaní s úrovňou 4,2 percenta v susedných krajinách.
V snahe vypracovať prehľad prekážok pre investovanie v členských štátoch komisia nedávno uverejnila špecifické profily krajín. Komisia upozorňuje najmä na obmedzenú súťaž pri verejných obstarávaniach, čo spôsobuje konflikty záujmov a súťažné špecifikácie šité na mieru. Vlani bolo 15 percent verejných zákaziek zadaných na základe rokovacieho konania bez výzvy na predkladanie ponúk. V dôsledku toho sa Slovensko umiestňuje medzi krajinami EÚ s najvyššou mierou využívania tohto mimoriadneho postupu. Počet zákaziek zadaných v obstarávaniach s jediným uchádzačom, naopak, klesol zo 41 percent všetkých zákaziek v roku 2013 na 32 percent v roku 2015, hoci sa stále pohybuje výrazne nad priemerom EÚ, čo je nad hodnotou 23 percent.
„Príčinami sú nekonsolidované riadenie, chýbajúce koncipovanie postupov verejného obstarávania založené na dôkazoch, nedostatočná odbornosť, konflikty záujmov, súťažné špecifikácie šité na mieru a naduznávanie kritéria najnižšej ceny. Nedostatky v niektorých oblastiach, ako je vymáhateľnosť zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti, ako aj dlhotrvajúce obavy týkajúce sa kvality súdneho systému poškodzujú podnikateľské prostredie a odrádzajú investorov,“ dodala komisia. Preto odporúča, aby súťaže s najnižšou cenou nahradili na Slovensku kvalitatívne orientované postupy a zlepšilo sa stíhanie nezákonných praktík pri verejnom obstarávaní.
Predchádzajúce vlády prijali viacero opatrení, ktorých cieľom bol boj proti korupcii. Komisia však s odstupom času zhodnotila, že ich realizácia v praxi a následne výsledky sa veľmi nedostavili. V roku 2011 pritom Radičovej vláda schválila „Strategický plán boja proti korupcii“, ktorý zahŕňa preventívne opatrenia, ako napríklad zverejňovanie štátnych zmlúv. Podporuje tiež väčšiu transparentnosť súdnych rozhodnutí a stanovenie jasných pravidiel pre verejné obstarávanie. V roku 2014 bol schválený aktualizovaný plán, ktorý vychádza z hodnotení Pracovnej skupiny OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách. Zákon na ochranu oznamovateľov korupcie vstúpil do platnosti začiatkom roka 2015.
Zmeny musia prísť aj vo verejnej správe. „Kvalita verejnej správy je už dlhodobo v pozornosti komisie, pretože ovplyvňuje efektívnosť rozdeľovania zdrojov a stav podnikateľského prostredia. V prípade Slovenska práve efektívna a dôveryhodná verejná správa môže napomôcť aj dobiehaniu úrovne západoeurópskych krajín a to nielen čo sa týka zvyšovania HDP, ale aj kvality infraštruktúry, dôveryhodnosti inštitúcií či výzoru našich miest a obcí,“ dodala Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.