Vyplýva to zo záverov aktuálneho summitu EÚ k migračnej problematike, ktorý bol vo štvrtok večer. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová má na decembrovom summite predložiť konkrétne čísla, potvrdzujúce zníženie počtov prichádzajúcich a vyšší počet návratov tých, ktorí na azyl v únii právo nemajú.
Závery konštatujú, že na zníženiu počtov prichádzajúcich predovšetkým z Afriky a pre ich vyššie návraty treba ešte veľa práce. Únia na to bude môcť využívať všetky svoje politiky a nástroje, vrátane rozvojovej pomoci a obchodu.
Summit pripomenul, že situácia vo východnom Stredomorí je stabilná v dôsledku jarnej dohody medzi EÚ a Tureckom, je však potrebné jej ďalšie uplatňovanie a tiež ďalšia podpora krajín na takzvanej balkánskej migračnej trase.
Po tom, čo príchody ľudí z Turecka do Grécka od dohody zásadným spôsobom poklesli, dostala sa do centra pozornosti EÚ opäť trasa zo severu Afriky predovšetkým k talianskym brehom.
Európska komisia a únijná diplomacia na vývoj reagovali návrhom podriadiť všetku spoluprácu s kľúčovými štátmi v Afrike podmienke ich kooperácie v migračnej oblasti. S päticou krajín – Mali, Nigerom, Nigériou, Senegalom a Etiópiou – hodlá únia uzavrieť na mieru šité dohody, ktoré majú zabezpečiť ich väčšiu ochotu preberať späť občanov, ale tiež im treba pomôcť s hospodárskym rozvojom tak, aby z nich ľudia nemuseli na cestu vyrážať.
Summit tak zdôraznil potrebu riešiť korene migrácie a pripomenul, že svoju úlohu môže zohrať vznikajúci Európsky vonkajší investičný plán, ktorý by mal v najbližších rokoch výrazne podporiť rozvoj afrického hospodárstva. Summit vyzval členské krajiny, aby potrebné návrhy odsúhlasili do konca tohto roka tak, aby mohla byť v prvej polovici roka budúceho nájdená zhoda aj s Európskym parlamentom.
Prijaté závery však zmieňujú aj nutnosť ďalšej práce predovšetkým v Grécku, kde by mali byť zrýchlené návraty migrantov späť z Grécka do Turecka a členské krajiny by mali poskytnúť viac odborníkov aj prostriedkov, aby Atény mohli situáciu zvládnuť.
Závery pripomínajú aj potrebu pokroku v ostatných častiach dohody medzi EÚ a Tureckom, vrátane otázky vízovej liberalizácie. V najbližších niekoľkých týždňoch by sa mala posunúť aj legislatíva EÚ umožňujúca v prípade potreby bezvízové cestovanie jednoduchším spôsobom zastaviť.
V texte je pripomenutá aj potreba pokračovať v už dohodnutých prerozdeľovania programoch, avšak s pripomienkou, že Slovensko a Maďarsko sa kvôli utečeneckým kvótam obrátili na únijný súd.
Vnútorné hraničné kontroly ostávajú
Nemecku a niektorým ďalším členským krajinám Európskej únie sa podarilo zabrániť tomu, aby sa do záverečného dokumentu zo summitu Európskej únie v Bruseli dostala výhrada niektorých iných krajín vrátane Slovenska voči predĺženiu hraničných kontrol v rámci schengenského priestoru.
Formulácia, podľa ktorej znižujúci sa počet prichádzajúcich migrantov umožňuje „postupné odstraňovanie zostávajúcich vnútorných hraničných kontrol“, sa nakoniec v dokumente neobjavila. Presadzovali ju do neho predovšetkým krajiny V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko), ale napríklad aj Taliansko.
Namiesto toho obsahujú závery zmienku o „prispôsobení dočasných vnútorných hraničných kontrol tak, aby odrážali aktuálne potreby“.
Hraničné kontroly vnútri schengenského priestoru vlani zaviedli okrem Nemecka napríklad Rakúsko, Švédsko a Dánsko a to kvôli zvýšenému počtu migrantov, ktorí do Európy prichádzali hlavne po takzvanej balkánskej ceste. Európska komisia hraničné kontroly povolila do polovice novembra.