Výsledky summitu označil Zala za skromné, pričom povedal, že veci, ktoré boli na summite navrhnuté, ako napríklad záväzok chrániť vonkajšie hranice sa už predtým vyskytli v správe predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera.
„Európsku realitu vníma lepšie komisia a Európsky parlament,“ vyhlásil Zala. Ak si chce podľa neho Európska únia zabezpečiť zotrvanie na popredných miestach vo svetovom obchode alebo účinne chrániť svoje hranice, je potrebné, aby politici uvažovali v rámci Európskeho horizontu. „Duch prekonávania rozporov sa však nedostavil,“ povedal. Najúčinnejšie zo strany únie sú pritom podľa Zalu pri riešení súčasných problémov „efektívne malé kroky“ ako napríklad podporné investície, alebo myšlienka vytvoriť zbor dobrovoľníkov, ktorý by pomáhal v prípade humanitárnych katastrof po celej Európe. Vyslovil sa tiež za vytvorenie európskej spravodajskej služby. „To, čo občan chce, je efektívna Európska únia. Stratu suverenity občan pociťuje len vtedy, ak sa nereflektujú jeho záujmy,“ vyhlásil.
Podľa europoslanca Branislava Škripeka (OĽaNO) je únia v súčasnosti veľmi krehká. Spolu s ekonomickou a migračnou krízou je podľa neho problémom únie aj to, že občania dostatočne neveria v schopnosti únie ochrániť ich. „Chýba tu vizionárstvo,“ povedal s tým, že únia rovnako potrebuje aj sebareflexiu, špeciálne po tom, ako z nej po 40 rokoch odišla jedna z najsilnejších členských krajín, Veľká Británia. Podľa Škripeka je však úlohou aj domácich politikov, aby vysvetľovali občanom, prečo je pre nich únia dobrá. „Jednotlivec musí ďaleko lepšie pochopiť, čo je Európska únia a načo je dobrá,“ dodal.