Podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy by sa mal celý proces odchodu Británie zo spoločného európskeho bloku začať vtedy, ak o to krajina oficiálne požiada, a trvať by mal dva roky. Nová britská premiérka Theresa Mayová však s tým otáľa. Najprv tak chcela urobiť ešte v tomto roku, neskôr hovorila o roku 2017 a najnovšie už termín začatia oficiálnych rozhovorov o tzv. brexite odsúva na neurčito.
Oficiálne podľa dokumentu predsedu Európskej rady Donalda Tuska sa majú európski lídri v piatok zaoberať otázkou fungovania EÚ po tzv. brexite, no rovnako ako pri ministroch financií únie, ktorí sa stretli minulý týždeň v Bratislave, sa neočakávajú konkrétne oficiálne výstupy a závery k tejto téme. Lídri majú hovoriť najmä o politických dôsledkoch brexitu.
„Skutočné rokovania o vystúpení Británie z únie sa pravdepodobne do budúcoročných parlamentných volieb v Nemecku neuskutočnia,“ povedal včera pre britskú rozhlasovú stanicu BBC Radio 4 bývalý predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.
Briti nateraz vyčkávajú
Rovnaký postoj nateraz presadzuje aj britská vláda. „Nebudeme prijímať rozhodnutia, kým nebudeme pripravení,“ tvrdí britská premiérka Mayová s tým, že Británia sa nebude ponáhľať s otvorením rokovaní o brexite, pretože sa na ne treba dobre pripraviť. Agentúra AP v tejto súvislosti pripomenula, že v Mayovej vláde vládnu rozpory ohľadom toho, čo chce Británia na rokovaniach o brexite dosiahnuť.
David Davis, ktorý je v Mayovej vláde ministrom povereným rokovať o brexite, sa nedávno vyjadril, že je „nepravdepodobné, aby Británia zostala na jednotnom európskom trhu a zároveň dosiahla aj zavedenie obmedzení na migráciu z krajín EÚ“. Mayovej hovorca neskôr zdôraznil, že Davis vyjadril svoj osobný názor, nie postoj vlády.
Škrty v počtoch prisťahovalcov
Debatu okolo voľného pohybu osôb vyvolala najnovšie aj britská ministerka vnútra Amber Ruddová. Podľa nej budú možno Európania vrátane Slovákov po odchode Británie z únie potrebovať pracovné povolenia, ak budú chcieť v krajine pracovať. Ministerka nevylúčila, že Briti cestujúci do EÚ budú musieť žiadať o víza. Rovnako tak by to mohlo platiť aj opačne, pre Európanov.
Podľa britského nezávislého think-tanku Migration Observatory ich prišlo za obdobie od marca 2014 do marca minulého roka 330-tisíc, čo bol rekordný počet. Britská vláda má ambíciu toto číslo prisťahovalcov zosekať na zhruba 100-tisíc. Z celkového počtu prisťahovalcov v Británii je okolo 3,3 milióna z EÚ. Z toho pracujúcich je 2,1 milióna.
V krajine aktuálne pracuje podľa oficiálnych štatistík zhruba 100-tisíc Slovákov. Aj počet Britov, ktorí sa rozhodli presťahovať do krajín EÚ, sa za posledné roky zvyšuje. Aktuálne je ich v ostatných 27 členských štátoch okolo 1,2 milióna. Najviac ich je v Španielsku (309-tisíc), Írsku (255-tisíc), vo Francúzsku (185-tisíc) či v Nemecku (103-tisíc). Väčšina z nich je však už v dôchodkovom veku.
Prídu tvrdé rokovania
Britov čakajú ešte tvrdé rokovania s krajinami EÚ. Tamojšia vláda uvažuje nad tým, že občanom EÚ okreše aj výhody zo sociálneho systému, ktorý je momentálne pre nich štedro nastavený. Proti sú napríklad Francúzi, ale aj Slovensko či Poľsko. Ďalší návrh hovorí o tom, že ak si prisťahovalci v Británii nenájdu do pol roka prácu, budú musieť odísť.
V hre je prístup na jednotný európsky trh, ktorý tvorí až 500 miliónov Európanov. Ak by chceli Briti napríklad výrazne obmedziť voľný pohyb osôb, o čom dlhodobo hovoria, únia by im neumožnila prístup na trh.
Pochová brexit nová vláda?
Mnoho Britov, ktorí sú proti odlúčeniu krajiny od zvyšku únie, dúfalo, že v septembri budú predčasné parlamentné voľby. Nestalo sa tak a nová vláda deklaruje, že výsledky referenda sú pre ňu záväzné. Nick Clegg, šéf Liberálnych demokratov, prišiel nedávno s vyhlásením, že nová vláda, ktorá by vzišla z ďalších parlamentných volieb, by nemusela prijať výsledky britského referenda z júna tohto roka.
"Jediná možnosť, keď by Británia mohla zostať súčasťou únie, je, že by sa počas vyjednávacieho procesu zreformovala únia ako taká natoľko, že by krajina na čele s novou vládou nakoniec chcela zostať.
Ak by došlo k tomu, že sa stane menej byrokratickou, nebude zasahovať do národných záujmov a rozšíri sa dohoda, ktorú bývalý britský premiér David Cameron vyrokoval pred pár mesiacmi v Bruseli, je možné, že únia bude mať naďalej 28 členov," povedal pre Pravdu Paul Rich, profesor politológie, ktorý prednáša na univerzitách v Bristole, Warviwicku či Melbourne a je konzultantom aj na prestížnej britskej Cambridgeskej univerzite. Táto možnosť je však v súčasnej politickej situácii málo pravdepodobná.
Cameron, ktorý sa tento týždeň vzdal aj poslaneckého mandátu a tým po prehre v referende, v ktorom bol zástancom zotrvania v únii, ukončil svoju politickú kariéru, vo februári tohto roka v Bruseli vybojoval výnimku v tom, že krajina by mohla škrtať cudzincom prídavky na deti. Briti by tak aj Slovákom vyplácali len toľko, koľko by dostali doma.
Sociálne benefity mali migranti poberať až po tom, čo odrobia v Británii štyri roky. Táto dohoda mala platiť v prípade, že Británia zostane členom EÚ. V dohode, ktorú vyrokoval, Briti odmietli spoločnú daň z finančných transakcií, bankovú úniu, spoločného ministra financií pre úniu a prijatie eura.
Rokovania viac ako šesť rokov
Brexit podľa Mayovej však znamená brexit a o inej alternatíve neuvažuje. „Hovorí sa síce o dvoch rokoch rokovaní, ale očakávam, že to bude oveľa dlhšie obdobie. Pokým Briti vystúpia z únie, prejde ešte veľa rokov a situácia sa upokojí,“ dodal Rich. Podľa neho nie je reálne, že by akákoľvek vláda zvrátila tento proces. Nerozhodnosť britskej vlády a zdĺhavé rokovania s úniou však môžu tento proces predĺžiť. Komentátori britského denníka The Guardian predpokladajú, že proces vystúpenia Británie z EÚ sa môže predĺžiť na viac ako šesť rokov.
Ako bude fungovať Británia
Britský minister brexitu David Davis tento týždeň na pôde britského parlamentu povedal, že ako najpravdepodobnejší scenár fungovania Británia a zvyšku únie sa javí model podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. V tomto prípade by nešlo o žiadne nové špecifické dohody, to znamená, že vzťahy medzi Britmi a úniou by boli na úrovni bežných partnerov z WTO, ako je napríklad Rusko či Brazília.
Ide o medzinárodnú organizáciu zaoberajúcu sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami s cieľom odstraňovať tarifné a netarifné prekážky v obchode. Vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými členskými štátmi. Davis opätovne odmietol, že by britská vláda vyhlásila nové referendum o zotrvaní alebo odídení krajiny z EÚ.