Juncker apeloval na slovenské predsedníctvo a piatkový summit v Bratislave. Verí, že Slovensku sa podarí preklenúť rozpory medzi krajinami, ktoré sú ochotné prijímať utečencov, a ktoré sú proti tomu. „Nasledujúcich dvanásť mesiacov bude kľúčových z hľadiska prekonania rozdielov medzi Východom a Zápasom, ktoré sa objavili v posledných mesiacoch. Musíme svetu ukázať, že Európa je silou, ktorá je ešte stále schopná byť aktívna na globálnej úrovni,“ dodal Juncker.
„Počet oblastí, v ktorých solidárne spolupracujeme, je príliš malý,“ vyhlásil Juncker s tým, že EÚ „stále nemá dostatok únie“. Blok podľa neho potrebuje viac jednotného postupu napriek značnému odporu voči centralizovanejším právomociam únie. Šéf EK europoslancom povedal, že integrácia EÚ nemôže byť ponechaná len na záujmoch jednotlivých členských štátov.
V súvislosti s hlasovaním Britov za vystúpenie z EÚ Juncker povedal, že želanie dosiahnuť brexit je len symptómom, pretože medzi terajšími ešte 28 štátmi únie panujú hlboké rozpory v otázkach toho, ako prekonať hospodársky útlm, utečeneckú krízu a terorizmus. Zároveň dodal, že Británia nedostane neobmedzený prístup na jednotný trh Európskej únie, ak neumožní občanom jej členských krajín voľný vstup na svoje územie.
„Iba tí, ktorí sa cítia byť viazaní slobodou pohybu osôb a pracovníkov, môžu mať neobmedzený prístup na vnútorný trh. Nebude tu žiaden vnútorný trh á la carte (podľa vlastného výberu)“, citovala Junckera tlačová agentúra DPA. EÚ a Británia musia udržiavať „priateľské“ vzťahy, pokračoval Juncker.
„Hovorím tu a teraz: rešpektujeme britské rozhodnutie, ale prijímame ho s ľútosťou, pretože existencia EÚ nie je ohrozená,“ uviedol šéf EK. Priznal však, že EÚ v súčasnosti nie je „v špičkovej forme“ a čelí niektorým aspektom „existenciálnej krízy“, napísala DPA.
Na kritiku v kontexte podpisu Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Kanadou a EÚ(CETA) Juncker reagoval so slovami: „Je to tá najlepšia a najpokrokovejšia obchodná zmluva, ktorú sme kedy podpísali.“
Bývalý luxemburský premiér samozrejme neopomenul ani migračnú krízu. Všetci ľudia prichádzajúci do EÚ by podľa Junckera v budúcnosti mali byť registrovaní v novom systéme, ktorého vznik chce EK navrhnúť do novembra. V konečnom dôsledku teda bude možné rozhodnúť, či dotyčný má právo do únie vstúpiť.
Druhým efektívnym opatrením v spojitosti s migračnou krízou podľa Juncker bude, ak spoločná európska pohraničná a pobrežná stráž by začala pracovať v plnom nasadení už v októbri a nie až na konci roku, čo bol pôvodný plán. Na bulharských hraniciach, kde už teraz je viac ako 100 pracovníkov agentúry Frontex, by Juncker chcel mať v októbri rozmiestnených dodatočných 200 pohraničníkov s päťdesiatimi kusmi techniky.
V záujme skorého ukončenia vojny v Sýrii, Juncker navrhuje, aby Európa prišla s vlastnou stratégiou na riešenie tejto krízy, keďže doteraz sa touto háklivou otázkou zaoberali najmä Rusko a USA. Federica Mogheriniová, na adresu ktorej nešetril chválou, by sa podľa neho mala stať skutočnou „ministerkou zahraničia“ EÚ a byť súčasťou rokovacieho stolu, kde sa o Sýrii vyjednáva.
Zdôraznil tiež, že solidarita v migračnej kríze nesmie byť vynucovaná, ale naopak musí ísť od srdca. V tejto súvislosti Juncker vyzdvihol Europol, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri výmene informácii a v najbližšom čase by chcel ešte posilniť jeho pozíciu.
Čo sa týka lepšieho naštartovania ekonomiky, Juncker plánuje zvýšenie finančných prostriedkov v rámci investičného programu Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý bol založený v roku 2015. Namiesto plánovaných 315 miliárd eur v horizonte troch rokoch Juncker chce na túto iniciatívu do roku 2022 nájsť 630 miliárd.
Pokiaľ ide o obrannú politiku, Juncker vyslovil potrebu spoločného európskeho veliteľstva a práce smerom ku spoločnej vojenskej sile, ktorá by sa doplňovala s NATO. Podľa jeho názoru ale väčšia európska obranná sila neznamená menej transatlantickej solidarity.
Na záver prejavu Juncker prizvukoval, že Európa znamená mier, ktorý trvá už posledných 70 rokov. „Avšak veľa ľudí zabúda na to, čo znamená byť Európanom, byť súčasťou Európskej únie. Prečo sme sa ako štáty dohodli prijímať rozhodnutia spoločne,“ poznamenal Juncker.