Teraz má doplatiť na daniach 13 miliárd eur aj s úrokmi. Ministri financií Európskej únie, ktorí sa stretli v uplynulý piatok a sobotu na neformálnom rokovaní v Bratislave, navrhli riešiť podobné daňové úniky aj cez zavedenie spoločného základu dane z príjmu právnických osôb. Európska komisia by chcela tento návrh predložiť na rokovanie v najbližších týždňoch.
„Predvídateľnosť našich daňových politík je dôležitá, aby trh v únii bol konkurencieschopnejší na globálnej úrovni. Je potrebné urobiť viac vrátane cezhraničnej harmonizácie daňových pravidiel, aby sme zabránili daňovej neistote,“ povedal po sobotňajšom rokovaní Ecofinu minister financií Peter Kažimír (Smer), ktorý v hlavnom meste hostil európsku politickú špičku. Už teraz je však isté, že proti návrhu sa postaví Írsko, ktoré na rokovaniach v Bratislave vyjadrilo odmietavé stanovisko. Na schválenie spoločného základu dane z príjmu právnických osôb v EÚ bude však potrebný jednotný súhlas všetkých jej členov.
Návrh nie je na stole po prvý raz. Ministri sa o jeho presadenie snažia už niekoľko rokov, a teraz, ako deklarujú, to chcú dotiahnuť do zdarného konca. Ako by to vyzeralo v praxi? Podnikatelia s medzinárodným pôsobením by po novom mohli podávať jedno daňové priznanie jednému správcovi dane v únii.
Ten by potom základ dane rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi tie členské krajiny, v ktorých firma pôsobí. Príslušnú časť základu dane by potom zdanil sadzbou platnou v danom štáte, teda napríklad pre Slovensko je to momentálne 22 percent, v budúcom roku by išlo o daň vo výške 21 percent.
„Neférové daňové praktiky či zneužívanie postavenia niektorých veľkých nadnárodných firiem zvyšujú frustráciu verejnosti. Vlády sa budú musieť podrobnejšie pozrieť na súčasný daňový systém, ako je nastavený. Návrh na harmonizovanie základu dane z príjmu právnických osôb je pritom ústretový voči biznisu a znižuje mu náklady. Bude to väčšia daňová istota pre firmy,“ potvrdil na margo novej dane podpredseda Európskej komisie pre zamestnanosť a investície Jyrki Katainen. Dotkol sa aj daňových rajov, na ktoré, ako poznamenal, bude nielen komisia v najbližších mesiacoch vyvíjať väčší tlak, aby sa zapájali do efektívnejšej výmeny daňových informácií.
Ecofin riešil aj tzv. Junckerov balíček, z ktorého sú financované veľké projekty. Kľúčovým prvkom tohto plánu bolo vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý začal fungovať minulý rok. Fond v celkovej výške 21 miliárd eur má dosiahnuť celkový multiplikačný účinok 1 : 15, čím vygeneruje nové investície. Inými slovami, vďaka EFSI v objeme 21 miliárd eur si Európska investičná banka bude môcť požičať na investície a financovanie projektov približne trikrát viac, t. j. približne 63 miliárd eur.
Uvedená suma by podľa odhadov mala prilákať investície zo strany súkromných investorov v celkovej výške približne 315 miliárd, a to zhruba do polovice roku 2018. Slovenská vláda sa zaviazala do fondu vložiť 400 miliónov eur, pričom chce z neho financovať najmä výstavbu rýchlostných ciest a diaľnic.
Katainen tvrdí, že program má pokračovať aj po roku 2018. Do malých a stredných podnikov v EÚ už podľa jeho slov išlo 20 miliárd eur, ktoré majú zmobilizovať investície zhruba za 100 miliárd eur. Portál investičných projektov má aktuálne viac ako 200 projektov, ktoré majú byť finančné podporené.
Na druhej strane ministri navrhli opatrenie čiastočne zmraziť eurofondy pre krajiny, ako je Španielsko či Portugalsko, ktoré si neplnia rozpočtové záväzky. Komisia chce tento návrh predložiť na rokovanie Európskeho parlamentu do konca septembra.
Ministri sa len okrajovo dotkli odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. Brexit podľa podpredsedu Európskej komisie Valdisa Dombrovskisa bude na programe dňa vo chvíli, keď britská vláda oficiálne požiada podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy o odchod z EÚ. Vtedy sa rozbehne dvojročný proces výstupu Britov zo spoločného európskeho bloku.