„V rámci tejto priority pripisujeme kľúčový význam dôveryhodnosti procesu, ktorý je ale dvojsmerný – na jednej strane trváme na princípoch kondicionality a vlastných zásluh, čo znamená, že krajiny v prístupovom procese postupujú podľa toho, ako plnia podmienky s dôrazom na kvalitu, a nie na rýchlosť,“ zdôraznil Lajčák s tým, že aj EÚ musí splniť svoje záväzky.
Šéf slovenskej diplomacie ocenil pokrok, ktorý sa vďaka európskej pomoci podarilo docieliť v regióne západného Balkánu, a to tak v oblasti transformácie, ako aj regionálnej spolupráce. „Napriek mnohým zlepšeniam však situáciu v krajinách západného Balkánu stále nemožno považovať za úplne pokojnú a stabilizovanú, a preto sa musí EÚ v tomto regióne naďalej aktívne angažovať,“ upozornil a dodal, že európsky projekt bude úplne skompletizovaný až po prijatí krajín západného Balkánu do únie.
Vystúpenie Lajčáka na medziparlamentnej konferencii ukončilo víkend predsedníckych aktivít v Bratislave. V piatok a v sobotu hostil minister zahraničia neformálnu schôdzku ministrov zahraničných vecí EÚ (Gymnich), na ktorú boli v sobotu prizvané aj kandidátske krajiny.
Lajčák tiež absolvoval sériu bilaterálnych stretnutí. Na rokovaní s britským ministrom zahraničných vecí Borisom Johnsonom zhodnotili postup príprav na spustenie rokovaní o vystúpení Británie z EÚ a vyjednávaní o novom nastavení vzťahov medzi Bruselom a Londýnom. Zdôraznil, že Slovensko je za zachovanie čo najlepšej kvality vzájomných vzťahov aj po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ.
Lajčák rokoval aj s macedónskym ministrom zahraničných vecí Nikolom Poposkim, gruzínskym ministrom zahraničných vecí Micheilom Džanelidzem a moldavským ministrom zahraničných vecí Andreiom Galburom. Bilaterálne sa stretol aj so šéfom ukrajinskej diplomacie Pavlom Klimkinom a predsedom parlamentu Čiernej Hory Darkom Pajovićom.