Európske agrogiganty si vypočujú slovenské návrhy

Mlieko hýbe Európou. Už v pondelok po stretnutí európskych ministrov poľnohospodárstva v Bruseli by malo byť jasnejšie, ako chce poľnohospodársky komisár Phil Hogan odčerpať prebytočné mlieko z trhu.

17.07.2016 20:00
protest mliekarov, mlieko Foto: ,
EÚ tlačí odbytová kríza v mlieku. Slovenskí farmári a výrobcovia mliečnych výrobkov už v minulom roku takto protestovali proti nízkym výkupným cenám mlieka, zrušeniu mliečnych kvót v Európskej únii a nižšej dotácii oproti konkurencii zo zahraničia.
debata (3)

Brusel sa určite nevráti ku kvótam, ktoré zrušil vlani v apríli, ale na stôl zrejme prídu reštrikčné opatrenia. Mali by ich pocítiť najväčší európski producenti mlieka.

Mlieko je jeden z kľúčových produktov, ktorý napĺňa pokladnice európskych aj slovenských poľnohospodárov. A keďže vynáša čoraz menej, či skôr ruinuje mliečnych farmárov, je v centre pozornosti aj slovenskej ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (nominantka SNS). Tá v piatok pred novinármi predstavila priority slovenského predsedníctva v poľnohospodár­stve, potravinárstve, ale aj rybolove a, samozrejme, aj rozvoji vidieka.

Kľúčovou témou, ktorú podčiarkuje odbytová kríza v mlieku, bude postavenie poľnohospodára v potravinovom dodávateľskom reťazci. A spolu s tým korešpondujú dve ďalšie témy: zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a udržateľné obhospodarova­nie lesov.

Nadvýroba mlieka sprevádza úniu od jej zrodu. Od politiky regulácie prešiel Brusel k uvoľňovaniu a urobil z výroby mlieka voľnú súťaž. Tá má však katastrofálne dôsledky predovšetkým pre nové členské krajiny, ktoré prešli komplikovanou transformáciou poľnohospodárstva. Voľný mliečny ring má rôzne podoby a dosahy. Na Slovensku napríklad okrem iného nielen prudký pokles stavov dobytka, keď v priebehu štvrťstoročia klesli stavy dojníc z 560-tisíc na súčasných 130-tisíc kráv.

Ale zoberme si také Rumunsko a Bulharsko. V týchto krajinách nemajú mlieka dosť a do syrov pridávajú aj palmový olej dovážaný z druhého konca planéty. V Ázii nivočia palmové lesy, aby inde zlacnili mliečne výrobky. V niektorých balkánskych syroch tvorí tento olej až 60 percent. Aj takúto podobu môže mať, ako upozornila ministerka Gabriela Matečná, nadprodukcia mlieka.

Pritom najintenzívnejší výrobcovia mlieka, holandskí a írski farmári, mesiac čo mesiac zvyšujú produkciu o 17 percent, rýchlo rastie výroba takisto v Nemecku. To iba zvyšuje napätie medzi farmármi v ostatných krajinách, kam sa rozlieva mlieko, ktoré nedokážu vypiť írski, holandskí či nemeckí spotrebitelia. Matečná odhaduje, že Phil Hogan v pondelok oznámi reštrikcie, ktoré by mali zmierniť nadvýrobu mlieka.

Inak rubom nadvýroby mlieka u superproducentov sú aj problémy s dosahmi intenzívnej živočíšnej výroby na životné prostredie. Holanďania chovajú 15-miliónovové stádo dobytka, čo znamená že na jedného obyvateľa pripadá takmer jedno zviera, a nevedia, čo robiť s maštaľným hnojom a hnojovicou.

To na Slovensku máme úplne iné problémy, chováme už tak málo dobytka, že pôde maštaľný hnoj chýba. Akoby aj nie, veď kedysi bolo v krajine 1,650 milióna zvierat a polia sa pravidelne vo štvorročnom cykle hnojili. Niekto nevie, čo s mliekom, ale ani hnojom, a niekomu zasa ako Slovensku chýba zatiaľ síce iba dosť organických hnojív, ale oprávnene sa obávame, či si vôbec uchováme do budúcnosti živočíšnu výrobu.

Zo spoločnej poľnohospodárskej politiky treba odstrániť abnormality, teda javy, ktoré príliš ohýbajú poľnohospodársku výrobu jedným či druhým spôsobom. Slovensko sa pokúsi obrúsiť ostré hrany medzi krajinami a hľadať styčné body. Zlepšenie postavenia poľnohospodára v potravinovom dodávateľskom reťazci je kľúčové nielen pre slovenských a všeobecne poľnohospodárov z nových členských krajín, ale aj pre farmárov zo starých štátov únie.

Gabriela Matečná okrem iného uviedla, že v jednej z farmárskych veľmocí – vo Francúzsku – zaznamenali 600 samovrážd. Farmári skoncovali so životom, pretože nestíhali splácať úvery, a to aj preto, lebo nízke ceny mlieka, bravčového mäsa a iných produktov nekryjú ani len základné potreby ich rodinných hospodárstiev. Nebude všetko pre európskych poľnohospodárov ťažšie, ak sa podpíše transatlantická dohoda o obchode medzi USA a EÚ? „Budeme naliehať na dodržaní európskych noriem na kvalitu a bezpečnosť potravín,“ poznamenala v tejto súvislosti Gabriela Matečná.

Nájsť modus vivendi nebude jednoduché, pretože poľnohospodárstvo v každej európskej krajine vychádza nielen z rozdielnych historických, ale aj veľmi odlišných prírodných podmienok, nehovoriac o dôsledkoch nerovnakých podpôr jednak zo samého bruselského centra, jednak od jednotlivých národných vlád. Ak však má Európa dobre fungovať po brexite, musí brať viac ohľad na záujmy každého svojho člena a musí, samozrejme, vidieť tiež potreby celku.

Mnohé naznačí najbližší pondelok to, ako Brusel bude riešiť mliečnu krízu. Či to budú len kozmetické úpravy, alebo naozaj také, ktoré ukážu svetlo na konci tunela.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #mlieko #predsedníctvo v Rade EÚ