Slovensko vedie prípravy na ďalší dôležitý summit o otepľovaní

V Bratislave sa preto stretli európski ministri životného prostredia, aby sa dohodli na spoločnom postupe v ďalších rokovaniach. „Pripravujeme sa na veľkú konferenciu v Marrákeši a na postup a postoj únie na týchto rokovaniach,“ povedal László Sólymos, slovenský minister životného prostredia. Slovensko tento polrok predsedá Rade Európskej únie.

Marocká konferencia COP22 nadväzuje na historický summit v Paríži COP21, kde sa krajiny celého sveta dohodli na boji proti klimatickým zmenám a na snahe udržať globálne otepľovanie v tomto storočí pod 2 stupňami Celzia. Tento cieľ sa však podarí splniť, len ak všetky krajiny výrazne obmedzia produkciu skleníkových plynov na čele s oxidom uhličitým, ktorý sa do atmosféry dostáva spaľovaním fosílnych palív, ako je ropa či uhlie.

Dôkazy o tom, že Zem sa začína prehrievať, sú čoraz očividnejšie a je pravdepodobné, že ďalšie generácie budú žiť na podstatne odlišnej planéte, ako ju poznáme dnes. Trend globálneho otepľovania potvrdili aj najnovšie merania, podľa ktorých bol rok 2015 najteplejší v histórii meraní – teda od roku 1880. A rok 2014 bol teplejší ako predchádzajúce roky. Podľa amerického Národného úradu pre oceány a atmosféry (NOAA) bola teplota minulý rok o 0,9 stupňa Celzia vyššia, ako je priemer z rokov 1981 až 2010. Na súši bola teplota dokonca 1,33 °C nad priemerom. K približne rovnakým výsledkom dospela aj americká vesmírna agentúra NASA. Zverejnené informácie prispejú k tlaku na obmedzenie emisií skleníkových plynov, ktoré je podľa vedcov nevyhnutné na zastavenie globálneho otepľovania a narušenie globálnej klímy.

„Rok 2016 bude ešte teplejší ako uplynulý rok. To je celkom istá stávka. Nevidíme žiadne náznaky otočenia tohto trendu,“ povedal Thomas Karl z NOAA. Takmer všetky krajiny sveta minulý rok v decembri na konferencii COP21 v Paríži vyjadrili odhodlanie bojovať proti klimatickým zmenám a zaviazali sa znížiť emisie skleníkových plynov. Pri najoptimistickejšom scenári sa tak podarí v tomto storočí udržať rast teploty pod 2°C a predísť tak katastrofickým zmenám klímy. Dva stupne Celzia sa nemusia zdať ako veľa, lenže planéta reaguje na rast teploty podobne ako ľudské telo. Keď má človek teplotu 36,5 °C, je všetko v poriadku. Pri teplote 38,5 °C už nikomu nie je práve veselo a všetko nad je už vážny stav.

Treba preto podotknúť, že v minulom roku už oteplenie prekročilo 0,9 °C, a tak pre toto storočie ostáva už len rezerva niečo nad jeden stupeň.

Parížska dohoda zaväzuje každú krajinu vrátane Slovenska k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V druhej polovici storočia by mal nastať stav, keď sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita. „Poplatky za emisie z fosílnych palív budú tým potrebným stimulom pre nízkouhlíkové investície,“ pripomenula šéfka MMF Christine Lagardeová. Tieto peniaze podľa nej budú navyše dodatočným príjmom na podporu chudobných, na zníženie dlhov či na zmenšenie daňového zaťaženia domácností a podnikov.

Vedci, ktorí sa zaoberajú ochranou klímy, výsledky klimatickej konferencie OSN v Paríži oceňujú ako prelomové, ak budú naozaj uvedené do praxe. Zároveň však upozorňujú, že jednotlivé štáty musia ekologické úsilie na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a odvrátenie radikálnych zmien podnebia ešte vystupňovať. Odhady totiž ukazujú, že súčasné záväzky povedú k zvýšeniu teploty o 2,7 až 3,7 stupňa Celzia. Je dôležité, že štáty budú pravidelne predkladať nové klimatické ciele. „Najväčším prínosom tohto procesu je to, že viac ako 180 krajín predložilo národné klimatické ciele. Je to historická dohoda, ktorá vysiela jasný signál politikom, podnikateľom a investorom, aby začali s prechodom na nízkouhlíkovú a klimaticky udržateľnú spoločnosť,“ uviedol Steffen Kallbekken, ktorý je riaditeľom inštitútu strediska pre výskum klímy a prostredia CICERO.