Dosiahnutie tohto cieľa si vyžiada značné investície. Ako na strane prechodu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, tak aj v investíciách do efektívnejšieho využívania elektrickej energie.
Preto aj dnes sa v Bratislave uskutočňuje neformálna Rada ministrov pre energetiku Európskej únie. Prvá téma budú ceny energie a ich dosah na konkurencieschopnosť EÚ. Aj z tohto pohľadu je pre budúcnosť a energetickú bezpečnosť štátov EÚ dôležitý projekt energetickej únie. Druhá oblasť sa orientuje na využitie skvapalneného zemného plynu (LNG) a podzemných zásobníkov plynu a ich príspevku k zaisteniu energetickej bezpečnosti EÚ.
Delegáti sa zaoberajú vplyvom cien energie na konkurencieschopnosť EÚ a možnosťami, ako zabezpečiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo nákladovo efektívnym spôsobom. Súvisí s tým podpora nízkouhlíkových zdrojov energie vrátane obnoviteľných, alebo zvyšovanie energetickej efektívnosti novými modernými technológiami.
Snaha prejsť na nízkouhlíkovú ekomoiku sa prejavuje už nielen v Európe, ale aj vo svete. Napríklad Južná Kórea sa rozhodla, že do roku 2050 zavrie desať uhoľných elektrární. Najväčším investorom do obnoviteľných zdrojov je Čína. Výrazne obmedziť produkciu skleníkových plynov jasne deklarovali aj niektoré štáty USA na čele s Kaliforniou. Francúzsko zase zvažuje zavedenie mimoriadnej dane na uhoľné elektrárne. Trend zatvárania zastaraných výrob elektrickej energie však neobišiel ani Slovensko. V Slovenských elektrárňach, ktoré ovláda taliansky Enel, už údajne padlo rozhodnutie zatvoriť najväčšiu čiernouhoľnú elektráreň Vojany. Tá je v prevádzke od roku 1966.
Prechodu na čistú energiu má pomôcť obchodovanie s emisiami skleníkových plynov. Podľa predbežných návrhov by jedna tona oxidu uhličitého mala v roku 2020 stáť 20 až 30 eur a každý rok sa zvýšiť o 5 až 10 percent. V roku 2030 by tak jedna tona mohla stáť až 50 eur. Emisné povolenky na „teplý vzduch“ budú musieť nakupovať najväčší producenti CO2, vďaka čomu bude výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov ekonomicky výhodnejšia.