Ako novinárom povedal minister životného prostredia László Sólymos, ktorý zasadnutiu predsedal, členské štáty Únie musia nájsť spoločný flexibilný a trvalo udržateľný prístup na efektívnejšie nakladanie s vodou.
„Voda nie je samozrejmosť, jej zdroje sú limitované, dopyt po nej stúpa. Musíme si ju vážiť viac. Aj keď sa to nezdá, týka sa to nás všetkých, pretože jej nedostatok môže priniesť mnohé riziká vrátane sociálnej nestability,“ zdôraznil Sólymos s tým, že klimatická zmena je globálny problém a súvisí s ním napríklad aj rastúca migrácia.
EÚ podľa Sólymosa vynakladá päť miliárd eur ročne na odstraňovanie následkov povodní a tri miliardy eur na škody spôsobené suchom. Tieto náklady však budú v dôsledku klimatickej zmeny rapídne stúpať. Ministri sa preto zhodli, že treba zlepšiť opätovné zhodnocovanie vody. V EÚ možno recyklovať približne 17 percent vody, ale tento potenciál sa stále dostatočne nevyužíva. „Tu máme rezervy ,“ konštatoval Sólymos.
Ministri podľa neho konštatovali, že je nutné lepšie manažovať hospodárenie s vodou v poľnohospodárstve, pretože práve toto odvetvie jej spotrebuje najviac. Možné opatrenia zahŕňajú napríklad aj inováciu závlahových systémov, účinnejšie prírodné opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, intenzívnejšie zapojenie vedy a výskumu, ale aj lepšie hospodárenie s vodou v mestách.
Enviroministri vyzvali na čo najskoršiu ratifikáciu Parížskej dohody. Dosiaľ tak spomedzi krajín EÚ urobilo len Francúzsko a Maďarsko. „Som rád, že si všetci uvedomujeme politický význam rýchlej ratifikácie tak, aby Európska únia bola naďalej v boji proti klimatickej zmene príkladom a lídrom,“ povedal Sólymos. Dodal, že Slovensko by tento proces chcelo ukončiť do konca tohto roka.
V utorok poobede sa k ministrom životného prostredia pridali aj európski ministri hospodárstva. Na stretnutí sa zúčastnil aj podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý privítal nový „rokovací formát“ o klimatickej budúcnosti Európy. Spoločná diskusia sa podľa neho venovala energetickej únii ako aj spôsobom, ako zabezpečiť financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Tento prechod si totiž podľa Šefčoviča vyžaduje značné zdroje, ktoré sa v štátnych rozpočtoch nenachádzajú. Do financovania je nutné zapojiť súkromný kapitál, treba hľadať inovatívne financovanie, ako aj využívať zdroje z obchodu s emisnými kvótami, ktorý v súčasnosti prechádza revíziou.
“Najväčšiu časť diskusie sme venovali vypracovaniu národných energetických a klimatických plánov, ktoré považujeme za veľmi dôležitú súčasť celého systému, teda k tomu globálnemu rámcu, ktorý tvorí Parížska dohoda ako aj k tomu európskemu rámcu súvisiacemu s energetickou úniou,“ povedal Šefčovič.