„Európska únia musí lepšie načúvať kritickým hlasom. Musí sa stať pružnejšou, menej byrokratickou a vnímavejšou k rôznorodosti. A musí sa zbaviť puncu elitárstva a nezrozumiteľnosti pre obyčajného človeka,“ povedal Fico s tým, že ľudia EÚ často vnímajú ako čosi vzdialeného a odtrhnutého od bežných občanov.
Dôkazom je aj nedávne rozhodnutie Británie úniu opustiť, ktoré podľa Fica pravdepodobne odráža aj zlyhanie EÚ v zrozumiteľnom sprostredkovaní svojich konkrétnych prínosov pre občanov.
Príležitosťou na diskusiu o novej vízii pre EÚ bude neformálny summit 27 krajín, teda bez odchádzajúcej Británie, naplánovaný na 16. septembra v Bratislave, pripomenul premiér. Schôdzku označil za vyvrcholenie predsedníctva svojej krajiny, jej intenzívnej príprave chce Slovensko venovať nasledujúce dva mesiace.
Krajiny únie by si tiež dovtedy mali vytvoriť také analýzy diania pred britským referendom, „aby neklamali sami seba“, myslí si Fico. V kampani bolo totiž podľa neho okrem mýtov, lží a poloprávd odporcov EÚ a silných argumentov zástancov zotrvania možné sledovať tiež „reálne obavy a neistoty, ktoré pociťovali britskí občania“.
„Slovenské predsedníctvo je historicky prvým predsedníctvom, ktoré čelí dezintegrácii. Postavíme sa vzťahom Veľkej Británie a Európskej únie aktívne a zodpovedne,“ prisľúbil pred európskymi poslancami Fico. Dodal, že síce si proces odchodu vyžiada čas, ale nemožno ho pridlho odkladať, pretože vznikne priestor pre dezinterpretáciu a nestabilitu. „Ľudia si zaslúžia vedieť, čo im odchod prinesie,“ dodal.
Fico v stredu v europarlamente vyhlásil, že ľudia v EÚ majú strach z migrácie kvôli možnej strate kultúrnej identity, z terorizmu kvôli slabnúcemu pocitu bezpečia a z ekonomických problémov.
„Cesta k štátnickým rozhodnutiam na tak historicky a kultúrne zložitom území Európy nie je priamočiara. Dostali sme sa, žiaľ, do fázy, keď musíme prekonať strach,“ pokračoval v prejave Fico. Spomenul pritom strach z migrácie pre možnú stratu kultúrnej identity, z terorizmu pre oslabený pocit bezpečia a z ekonomických problémov. „Ale musíme prekonať aj náš strach – politických lídrov, že sa nám nepodarí súčasné krízy zvládnuť a mám dojem, že toho sa naši občania boja najviac,“ dodal predseda vlády.
Preto podľa neho dôvera v EÚ padá. „Strach je najhorší radca. Má tendenciu naštartovať odstredivé sily v Európskej únii a tak prispieť k jej triešteniu a fragmentácii. Má sklon otriasť tak jej inštitucionálnou základňou ako aj našimi európskymi hodnotami a ideálmi,“ vyhlásil Fico.
Poslancov ubezpečil, že Slovensko sa bude zasadzovať za lepšiu ochranu hraníc, získavanie dôvery občanov v tento projekt, zdôraznil, že nesmieme zabudnúť na vízovú liberalizáciu a politiku rozširovania, ktorá je výrazným nástrojom pri stabilizácií štátov. Slovensko chce tiež prispieť k uzatvoreniu obchodných dohôd s USA i Kanadou.
Šéf ľudovcov: Všetci sme zodpovední za boj proti populizmu
Na Ficov prejav reagovali aj predsedovia frakcií a europoslanci. Ficovi pripomenuli jeho výroky súvisiace s migračnou krízou. „Chýba jedno slovo – prijímanie, relokácia. Vyslovte toto slovo, budete sa cítiť lepšie,“ zareagoval šéf socialistov Gianni Pittella na Fica.
Takisto aj šéf Európskej ľudovej strany Manfred Weber šéfovi slovenskej exekutívy pripomenul, že „sme všetci zodpovední za boj proti populizmu, nielen v zahraničí, ale aj doma. Počas predvolebnej kampane na Slovensku sa rozdúchaval populizmus,“ dodal šéf najväčšej frakcie v EP s tým, že aj pravičiari chcú lepšiu ochranu hraníc a rozbíjať gangy prevádzačov, ale takisto chcú pomáhať ľuďom v núdzi. „Hovoriť takým tónom, ktorý naháňa strach, to nie je správny tón. Prosím, aby sa boj proti populizmu prejavoval vo všetkých prejavoch,“ uzatvoril Weber.
V pléne EP väčšinou prevládala zhoda, že poslanci či predsedovia frakcií držia Slovensku palce pri napĺňaní našich priorít. Poslanci naprieč politickým spektrom a krajinami ale hovorili o predchádzajúcich výrokoch premiéra napríklad o tom, že Slovensko neprijme moslimov.
Debata sa však netýkala len utečeneckej a migračnej krízy, ale poslanci EP sa vyjadrovali aj na adresu Visegrádskej štvorky, venovali sa ekonomickým otázkam, našim konkrétnym prioritám, ale aj Ficovmu osobnému príbehu ako úspešného politika, ktorý je desať rokov pri moci.
Niektorí zástupcovia vyzvali Fica, aby mal odvahu pri obhajovaní suverénnych názorov či vyjadrili mu podporu pri riešení brexitu. Iní zase apelovali na to, aby bolo Slovensko solidárnejšie a európskejšie.
Verejnosť považuje za samozrejmé, že chceme hospodársky rast
Slovensko má záujem byť predsedníctvom, ktoré úzko spolupracuje s európskymi inštitúciami, ale zároveň predsedníctvom, ktoré bude pozorne načúvať aj individuálnym názorom členských štátov. Povedal to premiér Robert Fico na tlačovej konferencii s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom po tom, ako v pléne predstavil priority slovenského predsedníctva.
Podľa Fica jeho pobytu v Štrasburgu dominovali témy brexitu, bratislavského summitu, ale tiež to, ako EÚ odpovie na hospodárske a sociálne otázky. „Asi bude málo hovoriť, že chceme hospodársky rast. Kto by nechcel? Asi bude málo hovoriť, že chceme viac práce pre mladých. Kto by nechcel?“ pýtal sa Fico s tým, že napĺňanie týchto cieľov je v európskej spoločnosti považované za samozrejmosť.
„Aby sme boli atraktívnejší, budeme pravdepodobne hľadať niečo nové, inovatívne, čo ešte nebolo povedané,“ dodal s tým, že takáto diskusia by sa mala týkať aj problematiky bezpečnosti EÚ. Preto je podľa vlastných slov za „ostrú, priamu a otvorenú“ diskusiu lídrov dvadsaťsedmičky v Bratislave počas neformálneho summitu. „Musíme si povedať, akú novú ponuku dáme ľuďom,“ skonštatoval premiér.
„Neviem, kde skončíme, viem však, že ak si myslíme, že sa postavíme pred európsku verejnosť a povieme, že všetko je v poriadku, dávame neuveriteľné palivo ďalším referendám, ďalšej fragmentácii, javom, ktoré už nebudeme vedieť udržať,“ povedal na margo toho, čo od summitu on sám očakáva. Fico však ocenil už len priznanie, že nie všetko je s kostolným poriadkom. Myslí si, že dávno sa tak otvorene o Únii nehovorilo ako teraz, a to dáva dobrý predpoklad na to, aby sa veci pohli správnym smerom.
Podobne ako slovenský premiér je aj Schulz presvedčený, že sa nemôžeme uspokojiť iba s tým, že budeme o budúcnosti EÚ diskutovať. „Musí to byť o vôli 27 štátov kooperovať a začať efektívne konať a hľadať riešenia, to je centrálny cieľ,“ povedal Schulz. Predseda EP podľa svojich vlastných slov patrí k tým, ktorí si nemyslia, že na zmenu EÚ je potrebné otvorenie zmlúv o fungovaní Únie. „Nemusíme viesť inštitucionálne diskusie, nepotrebujeme zmeny v zmluvách,“ zdôraznil. Momentálne podľa Schulza potrebujeme urobiť dve veci – dobre zmanažovať brexit a vytvoriť Úniu, ktorá bude občanom prinášať konkrétne výsledky.
Na otázku, či by mal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyvodiť voči sebe personálnu zodpovednosť, Fico povedal, že keď sa pozrie na Junckera z národného pohľadu, musí mu poďakovať. „Bol pri mnohých vážnych otázkach Slovenska – pri našom vstupe do eurozóny. Musím pozitívne hodnotiť jeho postoj k Slovensku,“ povedal ďalej Fico s tým, že na základe rozhovorov s Junckerom vníma jeho záujem o sebareflexiu a zlepšenie a teší sa na spoluprácu s ním počas predsedníctva.