Aké sú výsledky po niekoľkomesačnom fungovaní Európskeho fondu pre strategické investície?
Prípravy na zatraktívnenie prostredia pre investorov sa začali ihneď po nástupe novej Európskej komisie v novembri 2014, keď bol prijatý Investičný plán pre Európu. Jeho základom sa stalo vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý spoločne s garanciami poskytnutými Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom má pomôcť motivovať investorov, ktorí neustále hľadajú kvalitné investičné projekty. Dnes môžeme povedať, že to, čo sa na začiatku zdalo ako veľmi ambiciózny plán, sa stáva realitou. Po necelom roku od svojho spustenia podporil Európsky fond pre strategické investície 64 projektov v hodnote viac ako 100 miliárd eur na území EÚ. Ide tak o takmer tretinu z pôvodne plánovaných 315 miliárd eur v priebehu troch rokov. Projekty sa v súčasnosti týkajú 26 členských štátov, a som rád, že aj Slovensko už má schválený projekt, teda výstavbu 27-kilometrového úseku cesty D4 pri Bratislave. Rovnako pozitívne vnímam, že takmer tretina všetkých projektov je v oblasti energetiky. Ide o zvyšovanie energetickej účinnosti, integráciu obnoviteľných zdrojov a nových technológií. Takýto priebeh považujem za veľmi úspešný.
Veľká časť peňazí má ísť od súkromných veriteľov. Nie je v tomto období pre nich stále rizikové investovať?
Presne toto je zmyslom Investičného plánu pre Európu. Podporiť práve tie projekty, ktoré by inak boli pre súkromných investorov rizikovejšie. Využitie záruky zo strany EÚ tak umožňuje Európskej investičnej banke ísť za svoje obvyklé praktiky a investovať spolu so súkromným sektorom aj do riskantnejších projektov. Jedna vec je teda vytvoriť finančné mechanizmy, avšak druhá, rovnako dôležitá časť Investičného plánu, je zlepšenie investičného prostredia skvalitnením regulačného rámca, jeho stabilnosťou a predvídateľnosťou, štrukturálnymi reformami, väčšou otvorenosťou medzinárodnému obchodu a zahraničným investíciám. Okrem toho sa snažíme otvoriť príležitosti pre čo najväčší okruh záujemcov. Preto sme začiatkom mesiaca spustili novú on-line službu, Európsky portál investičných projektov (EIPP). Záujemcom, či už sú na strane predkladateľa projektu, alebo na strane investora, chceme uľahčiť vyhľadávanie, „spárovanie“ a prípadnú spoluprácu. Zo skúseností vieme, že ľudia a spoločnosti majú dobré nápady, avšak veľakrát pretavenie nápadu do projektu stroskotá na nedostatku informácií o tom, ako projekt vypracovať. Preto sme zriadili aj centrum investičného poradenstva ponúkajúce vhodné tipy na financovanie projektov.
Koľko pracovných miest by reálne mohol priniesť Junckerov balíček?
Ak budem vychádzať z čísel, že len za rok sa nám podarilo zmobilizovať 100 miliárd eur z celkového objemu investícií hodnote 315 miliárd eur, myslím si, že sme na dobrej ceste aj k vytvoreniu nových pracovných príležitostí. Podľa našich odhadov majú investície, ktoré Európsky fond pre strategické investície podporí, potenciál vytvoriť v najbližších rokoch od jedného milióna do 1,3 milióna pracovných miest. V súčasnosti sú projekty v štádiu navrhovania a schvaľovania. Predpokladáme, že Investičný plán však môže pridať k európskemu hrubému domácemu produktu 330 až 410 miliárd eur.
Máte na starosti energetiku. Koľko projektov v rámci fondu zameraného na energetickú a dopravnú infraštruktúru a energetickú efektívnosť sa už podarilo podporiť?
V rámci sektora energetiky bolo schválených 23 projektov, teda približne tretina všetkých projektov, čo len dokumentuje vysoký záujem na oboch stranách, predkladateľov projektov, ako aj investorov, o otázky energetiky a životného prostredia, keďže mnohé projekty sa týkajú trvalo udržateľnej energie, obnoviteľných zdrojov či energetickej účinnosti. Schválené projekty sa týkajú napríklad plošného zavádzania smart-metrov, renovácií domov tak, aby boli energeticky efektívnejšie, podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov či vybudovania veterných elektrární alebo teplární. Investičný plán v podstate nadviazal na zvýšený rozpočet do oblasti energetiky v rámci finančného obdobia na roky 2014 až 2020. Tiež záujemcovia o financovanie by mali zvážiť aj iné dostupné finančné programy, ako napríklad Nástroj na prepájanie Európy alebo európske štrukturálne a investičné fondy.
Aký budú mať projekty reálny prínos pre bežných ľudí?
Cieľom týchto projektov je znížiť spotrebu elektrickej energie, zvýšiť energetickú účinnosť a tiež zvýšiť konkurenciu na trhu s elektrickou energiou tak, aby konečný spotrebiteľ platil nižšie účty ako dnes a mal väčšie možnosti rozhodovať sa sám, u koho a koľko energie nakúpi. Navštívil som všetky členské krajiny Európskej únie, a tak z priameho kontaktu s ľuďmi viem, že už ich nezaujíma len to, ako sa energia vyrába a distribuuje, ale výrazne ovplyvňujú verejnú mienku aj v tom, v akom zdravom a čistom prostredí dnes budeme žiť.
Čo sú vlastne inteligentné mestá, ktoré chcete vybudovať?
Európska komisia nechce inteligentné mestá budovať, ale podporovať. Je na mestách, ako na nositeľoch samospráv, aby prevzali iniciatívu a hľadali pre existujúce problémy komplexné a dlhodobé riešenia. Mnohé mestá majú problémy s plynulosťou dopravy, nakladaním s odpadom, s nákladnosťou vykurovania a ochladzovania verejných budov. Je v záujme spoločnosti a občanov takýchto miest, aby vybudovali dlhodobú stratégiu, ktorá by komplexne riešila problémy. V mnohých európskych mestách sa už osvedčili modely pre lepšiu integrovanosť dopravných systémov s modernými digitálnymi technológiami, ktoré pomáhajú predchádzať dopravným zápcham. Naším zámerom je preto vytvoriť mestám podmienky, ktoré ich v týchto aktivitách podporia, napríklad lepší prístup k financovaniu takýchto projektov alebo podpora vzájomných kontaktov medzi jednotlivými mestami.
V ktorom európskom meste už tento koncept priniesol reálne výsledky aj pre bežných ľudí?
Kodaň je skvelým príkladom. Ešte pred pár rokmi bol tamojší prístav zamorený odpadom z miestneho priemyslu a kanalizácie. Mesto bojovalo so záplavami z prívalových dažďov, ktoré ničili budovy aj majetok obyvateľov. Predstavitelia mesta sa však rozhodli s týmito výzvami bojovať a predstavili strategickú víziu na niekoľko desaťročí dopredu. V rámci nej prepojili riešenia viacerých problémov, s ktorými mesto bojovalo. Mesto kompletne prebudovalo kanalizačný systém, takže po rokoch je dnes prístav taký čistý, že sa v ňom domáci obyvatelia kúpu. Senzory monitorujú množstvo baktérií vo vode a dáta odosielajú na web, kde si môžu kvalitu vody v prístave skontrolovať obyvatelia priamo zo svojich smartfónov. V uliciach Kodane sú vybudované oddychové zóny, ktoré v obdobiach dažďov slúžia ako záchytné miesta pre nadbytočnú vodu a pomáhajú predísť záplavám. Voda z prístavu je integrovaná do inteligentného ochladzovacieho systému, ktorý v lete ochladzuje budovy a šetrí tak obyvateľom 70 percent nákladov oproti používaniu klasickej klimatizácie. Dopravná situácia je vyhodnocovaná pomocou moderných technológií a premávku riadia inteligentné semafory. Kodaň navyše významne podporuje ekologické spôsoby verejnej dopravy, takže vybudovala hustú sieť cyklotrás, ktorú miestni obyvatelia každodenne využívajú pri ceste do práce alebo do školy.
Akou sumou podporí komisia projekty Smart City v najbližších rokoch?
Medzi rokmi 2014 a 2020 by malo ísť do európskych miest až 80 miliárd eur zo zdrojov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. 15 miliárd z nich by mali spravovať priamo mestá. Skutočné zostavenie projektov a stratégií pre premenu miest na Smart Cities je však v rukách jednotlivých miest spolu s občanmi za podpory súkromných investorov. Keďže kompetencie v tejto oblasti spadajú do rúk členským štátom a miestnym samosprávam, Európska komisia je v tejto oblasti najmä sprostredkovateľom, ktorý ponúka európske riešenia. Existuje však množstvo finančných nástrojov, prostredníctvom ktorých môžu mestá zažiadať o podporu pre svoje projekty už teraz. Okrem Európskeho fondu pre regionálny rozvoj sa mestá môžu obrátiť na Európsku investičnú banku, program Horizont 2020 alebo získať financovanie z iniciatívy Investičného plánu pre Európu prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície. <OT> Ktoré oblasti sú z vášho pohľadu ešte kľúčové na podporenie z Investičného balíčka? <A> Z pohľadu Energetickej únie je dôležité budovať potrebnú infraštruktúru, aby mohol trh s energiami fungovať naplno a voľne medzi členskými štátmi. Zároveň je našou prioritou prísť s účinnými riešeniami v oblasti energetickej chudoby, keď si mnohí občania, aj v rozvinutých európskych krajinách, nemôžu dovoliť platiť účty za energie. Netreba zabúdať ani na projekty, ktoré podporujú rozvoj zručností a vzdelávanie v oblastiach, kde náš pracovný trh poukazuje na medzery. Je dôležité vedieť vzniknuté pracovné miesta naplniť kvalifikovanými a zručnými ľuďmi. Spoločenská premena, ktorá sa dnes odohráva, smerom k digitalizácii a reštrukturalizácii priemyselnej výroby si priam vyžaduje, aby sme investovali do ľudí, do rozvoja ich zručností a do ich celoživotného vzdelávania.
Kritici upozorňujú na to, že Európska investičná banka investuje najmä v oblastiach, kde je dopyt menej urgentný. Napríklad od roku 2009 významne investovala v Rakúsku. To je všetko veľmi dobré, ale skutočná potreba je v Španielsku, Írsku, Taliansku. Ako to vnímate?
Európsky fond pre strategické investície bol spustený v roku 2015 a za necelý rok podporil projekty v 26 z 28 členských štátov, v Španielsku, Írsku aj Taliansku budú podporené projekty zo sektora energetiky, ale aj iných oblastí ako transport, výskum a vývoj. V prípade EFSI rozhoduje Európska investičná banka o tých projektoch, ktoré dostane z jednotlivých členských krajín a spĺňajú stanovené kritériá. Vlády členských štátov do tohto procesu nevstupujú. Projekty sa môžu predkladať kedykoľvek, pretože ide o dynamický proces.
Na základe akého kľúča sa stanovila suma, ktorou majú krajiny prispieť do EFSI?
Členské štáty oznámili svoje príspevky do Európskeho fondu pre strategické investície dobrovoľne. Tieto sumy stanovili samy, neexistoval žiaden kľúč, ktorý by určoval hodnotu príspevkov jednotlivých krajín. Príspevky členských štátov však nemusia nutne zostať v ich vlastnej krajine. Napríklad niektoré národné podporné banky môžu financovať investície v iných členských štátoch. Môžu takisto vytvoriť spoluinvestičné platformy so susednými krajinami a môžu investovať do cezhraničných projektov. Slovensko oznámilo svoj príspevok vo výške 400 miliónov eur. Len na porovnanie uvediem, že Bulharsko prispeje 100 miliónmi eur a Poľsko ôsmimi miliardami eur.
Vidíte reálne, že sa v tomto fonde bude pokračovať aj po roku 2018? Bude to v tom čase ešte potrebné?
Vzhľadom na súčasné úspechy fondu, najmä v podpore malých a stredných podnikateľov, myslím, že je to možné. Investičný plán stanovil základnú dobu investícií z EFSI na štyri roky. Po prvých troch rokoch bude fond podrobený auditu, ktorého cieľom je vyhodnotiť celkový dosah podporených projektov na tvorbu reálnej ekonomiky, investícií, podporu pracovných miest a prístup k financovaniu pre malé a stredné podniky. Na základe tejto správy bude môcť Európska komisia rozhodnúť o novom investičnom období.